Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 31. október 2024Meniny má Aurélia
< sekcia Zahraničie

Argentínsky prezident Milei odvolal šéfku diplomacie

Na archívnej snímke z 18. júla 2024 argentínska ministerka zahraničných vecí Diana Mondinová prichádza na podujatie do Buenos Aires. Foto: TASR/AP

Argentína hlasovala na Valnom zhromaždení OSN za zrušenie ekonomického embarga Spojených štátov voči Kube.

Buenos Aires 31. októbra (TASR) - Argentínsky prezident Javier Milei odvolal v stredu z funkcie ministerku zahraničných vecí Dianu Mondinovú, a to len niekoľko hodín po tom, ako Argentína hlasovala na Valnom zhromaždení OSN za zrušenie ekonomického embarga Spojených štátov voči Kube. Oznámila to prezidentská kancelária, uvádza TASR na základe správy agentúry AP.

Ministerku Mondinovú nahradil vo funkcii argentínsky veľvyslanec v USA Gerardo Werthein, informoval na platforme X hovorca prezidenta Manuel Adorni. Oficiálny dôvod zmeny neuviedol. Kancelária prezidenta Mileia však neskôr potvrdila medializované správy, že dôvodom bolo práve hlasovanie Argentíny na pôde OSN - za ukončenie amerického ekonomického embarga voči Kube.

"Naša krajina sa kategoricky stavia proti kubánskej diktatúre a naďalej bude presadzovať zahraničnú politiku, ktorá odsudzuje všetky režimy, ktoré porušujú ľudské práva a slobody jednotlivca," uviedla kancelária argentínskeho prezidenta. Dodala, že na ministerstve zahraničných vecí sa chystá vykonať tzv. vnútorný audit "s cieľom identifikovať ľudí presadzujúcich agendu, ktorá je v rozpore so slobodou".

Za nezáväznú rezolúciu OSN vyzývajúcu už po 32. takýmto spôsobom Spojené štáty na zrušenie embarga voči Kube hlasovalo v stredu 187 krajín vrátane Argentíny. Proti boli len Spojené štáty a Izrael, pričom Moldavsko sa zdržalo hlasovania.

Milei sa od svojho nástupu do prezidentského úradu v decembri 2023 snaží smerovať zahraničnú politiku Argentíny viac k záujmom USA a Izraela, komentuje AP. Argentínsky líder napríklad vyjadruje úplnú podporu pravicovej vláde izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v súvislosti s jej bombardovaním a inváziou do Pásma Gazy.

Jeho postoj sa v tomto smere líši od väčšiny krajín Latinskej Ameriky. Bolívia a Kolumbia dokonca s Izraelom v dôsledku vojny v Gaze prerušili vzťahy a najmenej päť latinskoamerických krajín vrátane Brazílie stiahlo z Tel Avivu svojich veľvyslancov.