Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Falklandy, v Argentíne známe ako Malvíny (Islas Malvinas), ležia približne 13.000 kilometrov od Británie a vyše 400 kilometrov od pobrežia Argentíny.
Autor TASR
Buenos Aires 6. mája (TASR) - Argentínsky prezident Javier Milei v pondelkovom rozhovore so stanicou BBC uznal, že Falklandské ostrovy v súčasnosti patria Británii. Zároveň prisľúbil, že ich prostredníctvom diplomatických kanálov získa späť, informuje TASR.
Falklandy, v Argentíne známe ako Malvíny (Islas Malvinas), ležia približne 13.000 kilometrov od Británie a vyše 400 kilometrov od pobrežia Argentíny. Krátka vojna medzi Argentínou a Britániou o ostrovy v roku 1982 si vyžiadala životy 255 britských vojakov, troch ostrovanov a 649 príslušníkov argentínskych ozbrojených síl.
Milei v rozhovore pripustil, že Falklandy sú "v rukách" Británie a pokus o získanie suverenity nad ostrovmi môže trvať desaťročia. Zdôraznil však, že Argentína sa "neusiluje o konflikt" so Spojeným kráľovstvom.
Postoj súčasného argentínskeho prezidenta sa tak podľa BBC líši od vyjadrení jeho predchodcov, ktorí tvrdili, že Falklandy sú súčasťou Argentíny. Napríklad Alberto Fernández, ktorý bol tamojším prezidentom do vlaňajšieho decembra, považoval ostrovy za "ukradnuté územie".
Ešte začiatkom apríla – pri príležitosti 42. výročia vojny - Milei prisľúbil plán, na základe ktorého by Argentína získala Falklandy od Británie. V tejto súvislosti kritizoval politikov, ktorí sa domáhali suverenity nad ostrovmi, ale nedosiahli žiadny výsledok.
Vyzdvihol však niekdajšiu britskú premiérku Margaret Thatcherovú, ktorá bola vo funkcii práve počas konfliktu z roku 1982. BBC pripomína, že Thatcherová vtedy nariadila torpédovanie argentínskeho krížnika General Belgrano, pri ktorom zahynulo 323 ľudí na palube.
Milei podľa svojich slov nepovažuje za provokáciu to, že ostrovy vo februári navštívil britský minister zahraničných vecí David Cameron. "Ak je toto územie teraz v rukách Spojeného kráľovstva, má na to právo," uviedol.
Cameron zastával funkciu predsedu vládu v roku 2013, keď si obyvatelia ostrovov v referende odhlasovali, že Falklandy zostanú zámorským územím Spojeného kráľovstva.
Na otázku, prečo by mala Británia k rokovaniam o ostrovoch vôbec pristúpiť, odpovedal, že k tomu nemusí dôjsť hneď. "Neskôr by to mohli chcieť. Mnohé pozície sa časom zmenili," dodal.
Falklandy, v Argentíne známe ako Malvíny (Islas Malvinas), ležia približne 13.000 kilometrov od Británie a vyše 400 kilometrov od pobrežia Argentíny. Krátka vojna medzi Argentínou a Britániou o ostrovy v roku 1982 si vyžiadala životy 255 britských vojakov, troch ostrovanov a 649 príslušníkov argentínskych ozbrojených síl.
Milei v rozhovore pripustil, že Falklandy sú "v rukách" Británie a pokus o získanie suverenity nad ostrovmi môže trvať desaťročia. Zdôraznil však, že Argentína sa "neusiluje o konflikt" so Spojeným kráľovstvom.
Postoj súčasného argentínskeho prezidenta sa tak podľa BBC líši od vyjadrení jeho predchodcov, ktorí tvrdili, že Falklandy sú súčasťou Argentíny. Napríklad Alberto Fernández, ktorý bol tamojším prezidentom do vlaňajšieho decembra, považoval ostrovy za "ukradnuté územie".
Ešte začiatkom apríla – pri príležitosti 42. výročia vojny - Milei prisľúbil plán, na základe ktorého by Argentína získala Falklandy od Británie. V tejto súvislosti kritizoval politikov, ktorí sa domáhali suverenity nad ostrovmi, ale nedosiahli žiadny výsledok.
Vyzdvihol však niekdajšiu britskú premiérku Margaret Thatcherovú, ktorá bola vo funkcii práve počas konfliktu z roku 1982. BBC pripomína, že Thatcherová vtedy nariadila torpédovanie argentínskeho krížnika General Belgrano, pri ktorom zahynulo 323 ľudí na palube.
Milei podľa svojich slov nepovažuje za provokáciu to, že ostrovy vo februári navštívil britský minister zahraničných vecí David Cameron. "Ak je toto územie teraz v rukách Spojeného kráľovstva, má na to právo," uviedol.
Cameron zastával funkciu predsedu vládu v roku 2013, keď si obyvatelia ostrovov v referende odhlasovali, že Falklandy zostanú zámorským územím Spojeného kráľovstva.
Na otázku, prečo by mala Británia k rokovaniam o ostrovoch vôbec pristúpiť, odpovedal, že k tomu nemusí dôjsť hneď. "Neskôr by to mohli chcieť. Mnohé pozície sa časom zmenili," dodal.
