Arménsko sa podobne ako iné bývalé sovietske republiky vzďaľuje od priamej demokracie, tvrdia analytici.
Autor TASR
Jerevan 2. marca (TASR) - Arménsky parlament v piatok zvolil za nového prezidenta tejto kaukazskej krajiny Armena Sarkisjana, bývalého premiéra a veľvyslanca v Británii. Sarkisjan (64) odslúži v prezidentskom úrade sedem rokov. Poslanci ho zvolili pomerom hlasov 90:10, pričom jeden sa zdržal hlasovania, informuje agentúra Reuters.
Sarkisjan nahradí vo funkcii Serža Sarkisjana, ktorý by sa teraz podľa opozičných lídrov mohol stať premiérom. Serž Sarkisjan sa stal prezidentom v roku 2008 a Armena Sarkisjana nominoval na prezidenta v januári tohto roku.
Arménsko sa podobne ako iné bývalé sovietske republiky vzďaľuje od priamej demokracie, tvrdia analytici. Na základe ústavy schválenej v roku 2015 v referende, ktorým sa zrušila priama voľba prezidenta, môže zákonodarný zbor zvoliť novú hlavu štátu trojštvrtinovou väčšinou.
Ústavné reformy obmedzujú tiež mandát arménskeho prezidenta len na jedno funkčné obdobie. Prezidentský úrad sa teraz stane prevažne reprezentatívnym.
Opoziční lídri obviňujú Serža Sarkisjana, že presunom na premiérsky post chce pokračovať vo vládnutí, čo on popiera. Členovia vládnucej strany ho však považujú za najlepšieho kandidáta na premiéra vzhľadom na jeho politické skúsenosti.
Tie nadobudol najmä pri vyjednávaniach ohľadom odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach. Konflikt o kontrolu nad touto exklávou Arménska ležiacou v susednom Azerbajdžane sa v uplynulých troch rokoch zintenzívnil.
Arménsko vyhlásilo nezávislosť od bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991, zostáva však závislé od Ruska v oblasti rozvojovej pomoci a investícií. Mnohí Arméni obviňujú svoju vládu z korupcie a zlého spravovania hospodárstva.
Sarkisjan nahradí vo funkcii Serža Sarkisjana, ktorý by sa teraz podľa opozičných lídrov mohol stať premiérom. Serž Sarkisjan sa stal prezidentom v roku 2008 a Armena Sarkisjana nominoval na prezidenta v januári tohto roku.
Arménsko sa podobne ako iné bývalé sovietske republiky vzďaľuje od priamej demokracie, tvrdia analytici. Na základe ústavy schválenej v roku 2015 v referende, ktorým sa zrušila priama voľba prezidenta, môže zákonodarný zbor zvoliť novú hlavu štátu trojštvrtinovou väčšinou.
Ústavné reformy obmedzujú tiež mandát arménskeho prezidenta len na jedno funkčné obdobie. Prezidentský úrad sa teraz stane prevažne reprezentatívnym.
Opoziční lídri obviňujú Serža Sarkisjana, že presunom na premiérsky post chce pokračovať vo vládnutí, čo on popiera. Členovia vládnucej strany ho však považujú za najlepšieho kandidáta na premiéra vzhľadom na jeho politické skúsenosti.
Tie nadobudol najmä pri vyjednávaniach ohľadom odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach. Konflikt o kontrolu nad touto exklávou Arménska ležiacou v susednom Azerbajdžane sa v uplynulých troch rokoch zintenzívnil.
Arménsko vyhlásilo nezávislosť od bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1991, zostáva však závislé od Ruska v oblasti rozvojovej pomoci a investícií. Mnohí Arméni obviňujú svoju vládu z korupcie a zlého spravovania hospodárstva.