Plánovaná reforma obmedzuje úlohy hlavy štátu na reprezentačnú sféru, avšak premiérovi poskytuje okrem iného aj právomoci vrchného veliteľa ozbrojených síl.
Autor TASR
Jerevan 5. októbra (TASR) - Arménsky parlament uvoľnil dnes v Jerevane veľkou väčšinou hlasov cestu k schváleniu kontroverzne vnímanej ústavnej reformy.
Za hlasovalo 104 zákonodarcov, proti boli 10, traja sa hlasovania zdržali.
Definitívne však budú o reforme, ktorá vyvoláva v krajine aj veľmi kritické reakcie, rozhodovať v referende tamojší občania, a to podľa oficiálne zatiaľ nepotvrdených informácií 6. decembra.
Stovky odporcov reformy základného zákona krajiny demonštrovali dnes pred sídlom arménskeho parlamentu, polícia zadržala viac ako 20 občanov, informovali tlačová agentúra DPA a rozhlasová stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda.
Arménsky prezident Serž Sarkisian (61) chce reformou výrazne posilniť právomoci premiéra a prezidentský systém v postsovietskej republike nahradiť parlamentným.
Pozorovatelia predpokladajú, že si hlava štátu chce zabezpečiť moc aj po skončení druhého volebného obdobia vo funkcii prezidenta, ktoré vyprší v roku 2018. Platná ústava totiž viac volebných období pre toho istého politika na čele krajiny neumožňuje.
Plánovaná reforma obmedzuje úlohy hlavy štátu na reprezentačnú sféru, avšak premiérovi poskytuje okrem iného aj právomoci vrchného veliteľa ozbrojených síl.
Za hlasovalo 104 zákonodarcov, proti boli 10, traja sa hlasovania zdržali.
Definitívne však budú o reforme, ktorá vyvoláva v krajine aj veľmi kritické reakcie, rozhodovať v referende tamojší občania, a to podľa oficiálne zatiaľ nepotvrdených informácií 6. decembra.
Stovky odporcov reformy základného zákona krajiny demonštrovali dnes pred sídlom arménskeho parlamentu, polícia zadržala viac ako 20 občanov, informovali tlačová agentúra DPA a rozhlasová stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda.
Arménsky prezident Serž Sarkisian (61) chce reformou výrazne posilniť právomoci premiéra a prezidentský systém v postsovietskej republike nahradiť parlamentným.
Pozorovatelia predpokladajú, že si hlava štátu chce zabezpečiť moc aj po skončení druhého volebného obdobia vo funkcii prezidenta, ktoré vyprší v roku 2018. Platná ústava totiž viac volebných období pre toho istého politika na čele krajiny neumožňuje.
Plánovaná reforma obmedzuje úlohy hlavy štátu na reprezentačnú sféru, avšak premiérovi poskytuje okrem iného aj právomoci vrchného veliteľa ozbrojených síl.