Azerbajdžan v utorok v Náhornom Karabachu spustil pozemnú vojenskú "protiteroristickú" operáciu, ktorej deklarovaným cieľom je "obnovenie ústavného poriadku".
Autor TASR
Jerevan 19. septembra (TASR) - Arménski separatisti v azerbajdžanskom odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach obvinili v utorok medzinárodné spoločenstvo z nečinnosti a neschopnosti zabrániť ďalšej eskalácii po tom, čo Azerbajdžan spustil v oblasti vojenskú operáciu a vyzval Arménskom podporované jednotky na kapituláciu. TASR informuje podľa agentúry AFP.
"Ignorovaním varovaní v súvislosti so zločineckými úmyslami Azerbajdžanu a odmietaním adekvátne konať zlyhali všetky medzinárodné faktory v tom, aby zabránili ďalšiemu azerbajdžanskému aktu agresie proti Arcachu," uvádza sa vo vyhlásení separatistov, ktorí použili arménsky názov pre Náhorný Karabach.
Azerbajdžan v utorok v Náhornom Karabachu spustil pozemnú vojenskú "protiteroristickú" operáciu, ktorej deklarovaným cieľom je "obnovenie ústavného poriadku". Podľa najnovšej bilancie arménskych separatistov zahynulo v dôsledku tejto operácie už najmenej 25 ľudí vrátane dvoch civilistov.
Arménski separatisti následne vyzvali Baku na rokovania. Azerbajdžan však mierové rozhovory podmienil ich kapituláciou a rozpustením separatistickej vlády.
Obe krajiny sa už desaťročia sporia o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, avšak od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne s Arménskom podpísal prímerie, ktoré sprostredkovalo Rusko.
"Ignorovaním varovaní v súvislosti so zločineckými úmyslami Azerbajdžanu a odmietaním adekvátne konať zlyhali všetky medzinárodné faktory v tom, aby zabránili ďalšiemu azerbajdžanskému aktu agresie proti Arcachu," uvádza sa vo vyhlásení separatistov, ktorí použili arménsky názov pre Náhorný Karabach.
Azerbajdžan v utorok v Náhornom Karabachu spustil pozemnú vojenskú "protiteroristickú" operáciu, ktorej deklarovaným cieľom je "obnovenie ústavného poriadku". Podľa najnovšej bilancie arménskych separatistov zahynulo v dôsledku tejto operácie už najmenej 25 ľudí vrátane dvoch civilistov.
Arménski separatisti následne vyzvali Baku na rokovania. Azerbajdžan však mierové rozhovory podmienil ich kapituláciou a rozpustením separatistickej vlády.
Obe krajiny sa už desaťročia sporia o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, avšak od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne s Arménskom podpísal prímerie, ktoré sprostredkovalo Rusko.