Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Boje o Karabach, ktoré vypukli 27. septembra, si podľa oficiálnych údajov vyžiadali už viac ako 800 mŕtvych.
Autor TASR
Baku 19. októbra (TASR) - Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vyjadrili v pondelok pripravenosť rokovať o urovnaní situácie v Náhornom Karabachu. Uviedli to nezávisle od seba v rozhovoroch pre agentúru TASS.
Pašinjan pre TASS potvrdil, že je ochotný odcestovať do Moskvy a stretnúť sa tam s Alijevom na rokovaniach o Náhornom Karabachu. Alijev zase agentúre TASS potvrdil, že azerbajdžanská strana je pripravená "stretnúť sa v Moskve alebo na akomkoľvek inom mieste s cieľom ukončiť konfrontáciu a nájsť spôsoby urovnania" situácie v Náhornom Karabachu.
Boje o Karabach, ktoré vypukli 27. septembra, si podľa oficiálnych údajov vyžiadali už viac ako 800 mŕtvych. Skutočný počet obetí však môže byť oveľa vyšší, pretože Azerbajdžan nezverejnil bilanciu strát svojej armády. Podľa Jerevanu bolo zabitých 710 arménskych vojakov a 36 civilistov. Baku informovalo o 60 obetiach z radov azerbajdžanských civilistov.
Situácia v tejto oblasti je naďalej napätá. Strany konfliktu sa v pondelok opäť navzájom obviňovali z nerešpektovania humanitárneho prímeria. Arménsko a Azerbajdžan sa na ňom dohodli uplynulú sobotu a do platnosti vstúpilo v nedeľu o 00.01 h miestneho času. Nahradilo to predchádzajúce uzavreté začiatkom októbra v Moskve.
Ruský minister zahraničných Sergej Lavrov, ktorý pôsobil ako sprostredkovateľ medzi Arménskom a Azerbajdžanom pri rokovaniach o oboch prímeriach, v pondelok vyhlásil, že pokračujúce boje sú "neprijateľné". Povedal, že bojujúce strany a medzinárodní hráči by mali "okamžite prestať s konfrontačnou rétorikou" a zopakoval dôležitosť zavedenia mechanizmov na monitorovanie prímeria. "Pracujeme na tom," dodal po rokovaniach s generálnou tajomníčkou Rady Európy Marijou Pejčinovičovou Buričovou.
Pašinjan pre TASS potvrdil, že je ochotný odcestovať do Moskvy a stretnúť sa tam s Alijevom na rokovaniach o Náhornom Karabachu. Alijev zase agentúre TASS potvrdil, že azerbajdžanská strana je pripravená "stretnúť sa v Moskve alebo na akomkoľvek inom mieste s cieľom ukončiť konfrontáciu a nájsť spôsoby urovnania" situácie v Náhornom Karabachu.
Boje o Karabach, ktoré vypukli 27. septembra, si podľa oficiálnych údajov vyžiadali už viac ako 800 mŕtvych. Skutočný počet obetí však môže byť oveľa vyšší, pretože Azerbajdžan nezverejnil bilanciu strát svojej armády. Podľa Jerevanu bolo zabitých 710 arménskych vojakov a 36 civilistov. Baku informovalo o 60 obetiach z radov azerbajdžanských civilistov.
Situácia v tejto oblasti je naďalej napätá. Strany konfliktu sa v pondelok opäť navzájom obviňovali z nerešpektovania humanitárneho prímeria. Arménsko a Azerbajdžan sa na ňom dohodli uplynulú sobotu a do platnosti vstúpilo v nedeľu o 00.01 h miestneho času. Nahradilo to predchádzajúce uzavreté začiatkom októbra v Moskve.
Ruský minister zahraničných Sergej Lavrov, ktorý pôsobil ako sprostredkovateľ medzi Arménskom a Azerbajdžanom pri rokovaniach o oboch prímeriach, v pondelok vyhlásil, že pokračujúce boje sú "neprijateľné". Povedal, že bojujúce strany a medzinárodní hráči by mali "okamžite prestať s konfrontačnou rétorikou" a zopakoval dôležitosť zavedenia mechanizmov na monitorovanie prímeria. "Pracujeme na tom," dodal po rokovaniach s generálnou tajomníčkou Rady Európy Marijou Pejčinovičovou Buričovou.
