Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 25. december 2024
< sekcia Zahraničie

Arménsko: Na obsadení Náhorného Karabachu majú podiel zbrane z Izraela

Raketomet. Foto: TASR/AP

Azerbajdžan počas bleskovej ofenzívy 19. septembra nasadil ťažké delostrelectvo, raketomety a drony, ktoré podľa odborníkov z veľkej časti pochádzali z Izraela, časť výzbroje údajne dodalo aj Turecko.

Tel Aviv 5. októbra (TASR) — Zbrane, ktoré Izrael tajne dodal Azerbajdžanu, mu pomohli v septembri dostať pod svoju kontrolu oblasť separatistického Náhorného Karabachu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP, ktorá sa odvoláva na informácie od analytikov a arménskych predstaviteľov.

Azerbajdžan počas bleskovej ofenzívy 19. septembra nasadil ťažké delostrelectvo, raketomety a drony, ktoré podľa odborníkov z veľkej časti pochádzali z Izraela, časť výzbroje však údajne dodalo aj Turecko.

Agentúra AP uvádza, že izraelské zbrane sa do Azerbajdžanu dostali letecky. Vyplýva to z údajov portálu FlightRadar24.com, podľa ktorých súkromná azerbajdžanská nákladná letecká spoločnosť Silk Way Airlines v čase od 1. do 17. septembra podnikla šesť letov na vojenské letisko Ovda ležiace na juhu Izraela.

Letisko disponuje pristávacou dráhou dlhou 3000 metrov a je známe tým, že je jediným izraelským letiskom používaným na vývoz výbušnín. Záznamy ukazujú, že lety z tohto letiska končili v azerbajdžanskej metropole Baku alebo v meste Gjandža (Gäncä) ležiacom neďaleko Náhorného Karabachu. Izraelské úrady lety odmietli komentovať.

Ofenzíva si na strane Arménska vyžiadala približne 200 obetí, prevažne z radov karabašských separatistov. Okolo 200 mŕtvych hlásila aj azerbajdžanská armáda.

Boje však mali okrem obetí aj výrazne ďalekosiahlejšie dôsledky – počas uplynulých dvoch týždňov opustilo domovy viac ako 100.000 etnických Arménov obývajúcich Náhorný Karabach, čo je viac ako 80 percent tamojšieho arménskeho obyvateľstva.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan označil tento masový exodus za etnické čistky zo strany Baku, čo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí dôrazne odmietlo a odchod obyvateľov označilo za ich "osobné a individuálne rozhodnutie, ktoré nemá nič spoločné s nútenými presunmi".