Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa oficiálnych údajov počas zemetrasenia zahynulo 25.000 ľudí, 140.000 ďalších utrpelo invalidizujúce zranenia, 514.000 ľudí zostalo bez prístrešia.
Autor TASR
Jerevan 7. decembra (TASR) - Dočasný predseda arménskej vlády Nikol Pašinjan, stojaci na čele bloku Môj krok, nebude vo štvrtok robiť predvolebnú kampaň. V ten istý deň sa uskutoční výjazdové zasadnutie arménskej vlády v mestách Gyumri a Spitak, ktoré boli najviac postihnuté zemetrasením pred 30 rokmi. Z rozhodnutia arménskej vlády budú mať obyvatelia Lorijskej a Širakskej oblasti 7. decembra, v deň 30. výročia zemetrasenia v Arménsku, pracovné voľno. TASR o tom v stredu informovala Marianna Mkrtčjan z nezávislej tlačovej agentúry ArmInfo.
V Arménsku sa 7. december pripomína ako Deň spomienky na obete zemetrasenia. Pred 30 rokmi o 11 hodine 41 minúte miestneho času postihlo územie vtedajšej Arménskej sovietskej socialistickej republike (ASSR) zemetrasenie. Séria podzemných otrasov za 30 sekúnd prakticky zničila mesto Spitak (Lorijská oblasť) a vážne poškodila mestá Leninakan (v súčasnosti Gyumri, Širakská oblasť), Kirovakan (v súčasnosti Vanadzor) a Stepanavan. Prírodná katastrofa postihla celkovom 21 miest a 350 ďalších obcí, z ktorých bolo 58 úplne zničených. V epicentre neďaleko mesta Spitak sila zemetrasenia predstavovala desiaty z 12 stupňov Richterovej škály, v Leninakane namerali deväť a v Kirovakane osme stupňov.
Otrasy pocítili aj v Jerevane a v gruzínskej metropole Tbilisi. Podľa oficiálnych údajov počas zemetrasenia zahynulo 25.000 ľudí, 140.000 ďalších utrpelo invalidizujúce zranenia, 514.000 ľudí zostalo bez prístrešia. Zemetrasenie znefunkčnilo 40 percent priemyselného potenciálu krajiny. Poškodené zostali státisíce škôl rôzneho stupňa, 416 zdravotníckych zariadení, 14 múzeí, 391 knižníc, 42 kín, 349 klubov a kultúrnych domov. Zemetrasenie zničilo 600 kilometrov ciest a desať kilometrov železníc.
Komisiu na odstránenie následkov zemetrasenia viedol predseda Rady ministrov Sovietskeho zväzu Nikolaj Ryžkov. Ten je v súčasnosti členom Rady Federácie, hornej komory Federálneho zhromaždenia Ruskej Federácie, a do Arménska v piatok tiež príde.
V prvých hodinách po prírodnej katastrofe pomoc ľuďom v postihnutých oblastiach poskytli príslušníci sovietskych ozbrojených síl a pohraničných vojsk Výboru štátnej bezpečnosti (KGB). Z Moskvy do Arménska vycestovalo 98 lekárov a vojenských poľných chirurgov spolu s vtedajším ministrom zdravotníctva ZSSR Jevgenijom Čazovom.
Tri dni po zemetrasení prerušil oficiálnu návštevu USA a do Leninakanu spolu s manželkou pricestoval generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov.
Niekoľko dní po zemetrasení v ASSR postavili 50.000 stanov, stravu pre postihnutých varili v 200 poľných kuchyniach. Humanitárnu pomoc zbierali v celom ZSSR. Tragédia v Arménsku otriasla vtedy celým svetom, do postihnutých oblastí pricestovali lekári a záchranári z Francúzska, Švajčiarska, Veľkej Británie, Nemeckej spolkovej republiky a USA. Humanitárnu pomoc Arménsku poskytlo 111 štátov zo všetkých kontinentov.
Poprední predstavitelia Arménska aj veľvyslanci akreditovaní v Jerevene kladú 7. decembra zvyčajne vence a kvety k pamätníku Obetiam nevinných, srdciam milosrdenstva v meste Gyumri. Ako uviedla Marianna Mkrtčjan, v utorok tak urobil arménsky prezident Armen Sarkisjan.
V Arménsku sa 7. december pripomína ako Deň spomienky na obete zemetrasenia. Pred 30 rokmi o 11 hodine 41 minúte miestneho času postihlo územie vtedajšej Arménskej sovietskej socialistickej republike (ASSR) zemetrasenie. Séria podzemných otrasov za 30 sekúnd prakticky zničila mesto Spitak (Lorijská oblasť) a vážne poškodila mestá Leninakan (v súčasnosti Gyumri, Širakská oblasť), Kirovakan (v súčasnosti Vanadzor) a Stepanavan. Prírodná katastrofa postihla celkovom 21 miest a 350 ďalších obcí, z ktorých bolo 58 úplne zničených. V epicentre neďaleko mesta Spitak sila zemetrasenia predstavovala desiaty z 12 stupňov Richterovej škály, v Leninakane namerali deväť a v Kirovakane osme stupňov.
Otrasy pocítili aj v Jerevane a v gruzínskej metropole Tbilisi. Podľa oficiálnych údajov počas zemetrasenia zahynulo 25.000 ľudí, 140.000 ďalších utrpelo invalidizujúce zranenia, 514.000 ľudí zostalo bez prístrešia. Zemetrasenie znefunkčnilo 40 percent priemyselného potenciálu krajiny. Poškodené zostali státisíce škôl rôzneho stupňa, 416 zdravotníckych zariadení, 14 múzeí, 391 knižníc, 42 kín, 349 klubov a kultúrnych domov. Zemetrasenie zničilo 600 kilometrov ciest a desať kilometrov železníc.
Komisiu na odstránenie následkov zemetrasenia viedol predseda Rady ministrov Sovietskeho zväzu Nikolaj Ryžkov. Ten je v súčasnosti členom Rady Federácie, hornej komory Federálneho zhromaždenia Ruskej Federácie, a do Arménska v piatok tiež príde.
V prvých hodinách po prírodnej katastrofe pomoc ľuďom v postihnutých oblastiach poskytli príslušníci sovietskych ozbrojených síl a pohraničných vojsk Výboru štátnej bezpečnosti (KGB). Z Moskvy do Arménska vycestovalo 98 lekárov a vojenských poľných chirurgov spolu s vtedajším ministrom zdravotníctva ZSSR Jevgenijom Čazovom.
Tri dni po zemetrasení prerušil oficiálnu návštevu USA a do Leninakanu spolu s manželkou pricestoval generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov.
Niekoľko dní po zemetrasení v ASSR postavili 50.000 stanov, stravu pre postihnutých varili v 200 poľných kuchyniach. Humanitárnu pomoc zbierali v celom ZSSR. Tragédia v Arménsku otriasla vtedy celým svetom, do postihnutých oblastí pricestovali lekári a záchranári z Francúzska, Švajčiarska, Veľkej Británie, Nemeckej spolkovej republiky a USA. Humanitárnu pomoc Arménsku poskytlo 111 štátov zo všetkých kontinentov.
Poprední predstavitelia Arménska aj veľvyslanci akreditovaní v Jerevene kladú 7. decembra zvyčajne vence a kvety k pamätníku Obetiam nevinných, srdciam milosrdenstva v meste Gyumri. Ako uviedla Marianna Mkrtčjan, v utorok tak urobil arménsky prezident Armen Sarkisjan.
