Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 19. október 2024Meniny má Kristián
< sekcia Zahraničie

Protesty arménskej opozície zvyšujú tlak na premiéra Nikolu Pašinjana

Policajti zadržali demonštranta počas protestného zhromaždenia v Jerevane v pondelok 2. mája 2022. Foto: TASR/AP

Demonštrácie podľa AFP odzrkadľujú nespokojnosť verejnosti s Pašinjanovým vedením arménsko-azerbajdžanského vojenského konfliktu z roku 2020.

Jerevan 3. mája (TASR) - V arménskom hlavnom meste sa v utorok opäť konali protivládne protesty; opozičné strany vyvíjajú nátlak na premiéra Nikolu Pašinjana v súvislosti s jeho "zradným" riešením územného sporu s úhlavným nepriateľom krajiny - susedným Azerbajdžanom. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Protesty vypukli v arménskej metropole Jerevan v nedeľu, pričom opozícia požadovala Pašinjanovu rezignáciu, obviňujúc ho z toho, že premiér plánuje odstúpiť Azerbajdžanu celé územie sporného regiónu Náhorný Karabach.

Demonštrácie pokračovali aj v pondelok; v utorok došlo ku chaotickým scénam v centre Jerevanu, kde polícia zadržala desiatky ľudí, pretože skupiny protestujúcich zablokovali dopravu na všetkých hlavných uliciach.

Ide o najintenzívnejšie protesty od parlamentných volieb, ktoré sa v Arménsku konali vlani v septembri. Demonštrácie podľa AFP odzrkadľujú nespokojnosť verejnosti s Pašinjanovým vedením arménsko-azerbajdžanského vojenského konfliktu z roku 2020.

Policajti počas potýčky s demonštrantmi na protestnom zhromaždení v Jerevane v pondelok 2. mája 2022.
Foto: TASR/AP


Arménsko a Azerbajdžan vedú už desaťročia spor o Náhorný Karabach - azerbajdžanský región obývaný Arménmi. Táto Enkláva sa na jeseň 2020 stala dejiskom šesťtýždňovej vojny, ktorá si vyžiadala viac ako 6500 mŕtvych. Konflikt sa skončil dohodou o prímerí, ktorú sprostredkovalo Rusko.

Opozičný líder a podpredseda parlamentu Išchan Saghateljan vyhlásil: "Pašinjan je zradca, a permanentné pouličné protesty, ktoré sa stupňujú, ho prinútia odstúpiť."

Opozičné strany obviňujú Pašinjana z plánov odovzdať celé územie Náhorného Karabachu Azerbajdžanu po tom, ako v apríli povedal zákonodarcom, že "medzinárodné spoločenstvo vyzýva Arménsko, aby znížilo požiadavky týkajúce sa Karabachu".

Na základe Moskvou vyjednanej dohody sa Arménsko vzdalo rozsiahleho územia, ktoré ovládalo celé desaťročia, a Rusko tam vyslalo približne 2000 členov "mierových síl", ktoré dohliadajú na dodržiavanie prímeria.

Tento pakt je v Arménsku vnímaný ako "národné poníženie" a vyvoláva protivládne protesty, čo viedlo Pašinjana k vypísaniu predčasných parlamentných volieb, v ktorých vlani v septembri zvíťazila jeho strana Občianska zmluva (KP).

Etnickí arménski separatisti v Náhornom Karabachu sa odtrhli od Azerbajdžanu, keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz. Následné konflikty si vyžiadali približne 30.000 obetí.