Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Európska únia v reakcii na tento vývoj vyzvala Azerbajdžan, aby okamžite zastavil svoju vojenskú operáciu v regióne Náhorný Karabach.
Autor TASR
Washington 19. septembra (TASR) - Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok telefonoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom v súvislosti s ukončením eskalácie v Náhornom Karabachu. Informovala o tom Pašinjanova hovorkyňa, píše agentúra AFP.
Témou rokovaní bola podľa nej situácia v arménskom separatistickom regióne Náhorný Karabach, na ktorý Azerbajdžan v utorok zaútočil. Blinken aj Macron podľa nej zdôraznili neprípustnosť použitia sily. Okrem toho vydvihli aj potrebu využitia medzinárodných mechanizmov na deeskaláciu aktuálnej situácie.
Azerbajdžanská armáda v utorok oznámila začiatok vojenskej operácie v neuznanej republike Náhorný Karabach. Deklarovaným cieľom je "obnovenie ústavného poriadku".
Francúzsko medzičasom vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN, aby mimoriadne zasadla v súvislosti s vývojom v Karabachu. Šéfka francúzskej diplomacie Catherine Colonnová vyhlásila, že vojenská operácia Azerbajdžanu v Karabachu je "nezákonná, neospravedlniteľná a neprijateľná. Zdôraznila, že Baku nesie zodpovednosť za osudy Arménov v tomto regióne.
Pašinjan predtým upozornil, že mnoho "vnútorných a vonkajších síl" sa chce zapojiť do bojov s Azerbajdžanom. Kritizoval tiež, že v čase vyostrenej situácie okolo Náhorného Karabachu sa v samotnom Arménsku ozývajú hlasy volajúce po prevrate. Apeloval na občanov, aby nepodľahli provokáciám a zachovali pokoj.
Európska únia v reakcii na tento vývoj vyzvala Azerbajdžan, aby okamžite zastavil svoju vojenskú operáciu v regióne Náhorný Karabach, o ktorý sa Baku sporí s Arménskom.
Podľa úradov v Baku boli regionálni sprostredkovatelia - Rusko a Turecko -, ktoré dohliadajú na mierovú misiu v Náhornom Karabachu, informovaní o vojenských aktivitách Azerbajdžanu v Karabachu.
Moskva v reakcii na to vyzvala strany konfliktu, aby rešpektovali mierovú dohodu a ukončili krviprelievanie.
Azerbajdžan uviedol, že po spustení vojenskej operácie v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach bude chrániť tamojších etnických Arménov. Baku súčasne vyzvalo separatistické jednotky, aby sa z regiónu stiahli.
Témou rokovaní bola podľa nej situácia v arménskom separatistickom regióne Náhorný Karabach, na ktorý Azerbajdžan v utorok zaútočil. Blinken aj Macron podľa nej zdôraznili neprípustnosť použitia sily. Okrem toho vydvihli aj potrebu využitia medzinárodných mechanizmov na deeskaláciu aktuálnej situácie.
Azerbajdžanská armáda v utorok oznámila začiatok vojenskej operácie v neuznanej republike Náhorný Karabach. Deklarovaným cieľom je "obnovenie ústavného poriadku".
Francúzsko medzičasom vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN, aby mimoriadne zasadla v súvislosti s vývojom v Karabachu. Šéfka francúzskej diplomacie Catherine Colonnová vyhlásila, že vojenská operácia Azerbajdžanu v Karabachu je "nezákonná, neospravedlniteľná a neprijateľná. Zdôraznila, že Baku nesie zodpovednosť za osudy Arménov v tomto regióne.
Pašinjan predtým upozornil, že mnoho "vnútorných a vonkajších síl" sa chce zapojiť do bojov s Azerbajdžanom. Kritizoval tiež, že v čase vyostrenej situácie okolo Náhorného Karabachu sa v samotnom Arménsku ozývajú hlasy volajúce po prevrate. Apeloval na občanov, aby nepodľahli provokáciám a zachovali pokoj.
Európska únia v reakcii na tento vývoj vyzvala Azerbajdžan, aby okamžite zastavil svoju vojenskú operáciu v regióne Náhorný Karabach, o ktorý sa Baku sporí s Arménskom.
Podľa úradov v Baku boli regionálni sprostredkovatelia - Rusko a Turecko -, ktoré dohliadajú na mierovú misiu v Náhornom Karabachu, informovaní o vojenských aktivitách Azerbajdžanu v Karabachu.
Moskva v reakcii na to vyzvala strany konfliktu, aby rešpektovali mierovú dohodu a ukončili krviprelievanie.
Azerbajdžan uviedol, že po spustení vojenskej operácie v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach bude chrániť tamojších etnických Arménov. Baku súčasne vyzvalo separatistické jednotky, aby sa z regiónu stiahli.
