Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa snažil zmierniť obavy Kremľa a uviedol, že toto rozhodnutie nie je namierené proti Rusku.
Autor TASR
Jerevan 1. februára (TASR) - Arménsko sa vo štvrtok oficiálne pripojilo k Medzinárodnému trestnému súdu (MTS), čo Moskva, jeho tradičný spojenec, odsúdila ako "nepriateľský" krok. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Tento súd so sídlom v holandskom Haagu vlani v marci vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s vojnou na Ukrajine a nezákonnou deportáciou detí do Ruska. Jerevan je teraz povinný zatknúť ho, ak vstúpi na jeho územie.
"Rímsky štatút MTS oficiálne nadobudol platnosť pre Arménsko 1. februára," povedal oficiálny zástupca krajiny pre medzinárodné právne záležitosti Jeghiše Kirakosjan.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý rok v októbri označil ratifikáciu zakladajúceho Rímskeho štatútu MTS zo strany Arménska za "nesprávne rozhodnutie". Ruské ministerstvo zahraničných vecí to označilo za "nepriateľský krok".
V Arménsku sa nachádza stála ruská vojenská základňa a krajina je súčasťou vojenskej aliancie pod vedením Moskvy - Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ktorú tvorí niekoľko bývalých sovietskych republík.
Západné krajiny privítali túto ratifikáciu, ktorá znamená rozšírenie jurisdikcie súdu na územie, ktoré bolo dlho považované za zónu ruského vplyvu.
"Svet sa pre autokrata v Kremli zmenšuje," povedala šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v súvislosti s Putinom po tom, ako Arménsko v októbri ratifikovalo štatút MTS.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa snažil zmierniť obavy Kremľa a uviedol, že toto rozhodnutie nie je namierené proti Rusku.
"Pristúpenie k MTS dáva Arménsku vážne nástroje na predchádzanie vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti na svojom území. V prvom rade sa to týka Azerbajdžanu," povedal Pašinjan na margo úhlavného nepriateľa Jerevanu, s ktorým Arménsko viedlo dve vojny o región Náhorný Karabach.
Azerbajdžanské sily vlani v septembri prešli cez Náhorný Karabach, kde sú rozmiestnené ruské mierové jednotky, a zabezpečili kapituláciu arménskych separatistických síl, ktoré desaťročia ovládali tento hornatý región.
Arménsko podpísalo Rímsky štatút v roku 1999, ale neratifikovalo ho s odvolaním sa na rozpor s ústavou krajiny. Ústavný súd v marci minulého roka uviedol, že tieto prekážky boli odstránené po prijatí novej ústavy Arménska v roku 2015.
Tento súd so sídlom v holandskom Haagu vlani v marci vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s vojnou na Ukrajine a nezákonnou deportáciou detí do Ruska. Jerevan je teraz povinný zatknúť ho, ak vstúpi na jeho územie.
"Rímsky štatút MTS oficiálne nadobudol platnosť pre Arménsko 1. februára," povedal oficiálny zástupca krajiny pre medzinárodné právne záležitosti Jeghiše Kirakosjan.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý rok v októbri označil ratifikáciu zakladajúceho Rímskeho štatútu MTS zo strany Arménska za "nesprávne rozhodnutie". Ruské ministerstvo zahraničných vecí to označilo za "nepriateľský krok".
V Arménsku sa nachádza stála ruská vojenská základňa a krajina je súčasťou vojenskej aliancie pod vedením Moskvy - Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), ktorú tvorí niekoľko bývalých sovietskych republík.
Západné krajiny privítali túto ratifikáciu, ktorá znamená rozšírenie jurisdikcie súdu na územie, ktoré bolo dlho považované za zónu ruského vplyvu.
"Svet sa pre autokrata v Kremli zmenšuje," povedala šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v súvislosti s Putinom po tom, ako Arménsko v októbri ratifikovalo štatút MTS.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa snažil zmierniť obavy Kremľa a uviedol, že toto rozhodnutie nie je namierené proti Rusku.
"Pristúpenie k MTS dáva Arménsku vážne nástroje na predchádzanie vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti na svojom území. V prvom rade sa to týka Azerbajdžanu," povedal Pašinjan na margo úhlavného nepriateľa Jerevanu, s ktorým Arménsko viedlo dve vojny o región Náhorný Karabach.
Azerbajdžanské sily vlani v septembri prešli cez Náhorný Karabach, kde sú rozmiestnené ruské mierové jednotky, a zabezpečili kapituláciu arménskych separatistických síl, ktoré desaťročia ovládali tento hornatý región.
Arménsko podpísalo Rímsky štatút v roku 1999, ale neratifikovalo ho s odvolaním sa na rozpor s ústavou krajiny. Ústavný súd v marci minulého roka uviedol, že tieto prekážky boli odstránené po prijatí novej ústavy Arménska v roku 2015.
