Masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši si podľa arménskych zdrojov v týchto rokoch vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych.
Autor TASR
,aktualizované Jerevan 24. apríla (TASR) - Tisíce obyvateľov Jerevanu sa v utorok zišli pri pamätníku na hore Cicernakaberd, aby si tam uctili obete genocídy Arménov z rokov 1915-16.
Informovala o tom agentúra Interfax, ktorá poznamenala, že ešte v pondelok nebolo konanie tejto pietnej spomienky isté vzhľadom na masové protivládne protesty v uliciach Jerevanu. Situácia v metropole sa však upokojila po tom, ako premiér Serž Sarkisjan v pondelok podal demisiu.
Po tomto oznámení nasledovali pouličné oslavy prívržencov opozície. Podľa agentúry TASS však v utorok už v Jerevane takmer nič nepripomína, že mesto dva týždne zažívalo vlnu protivládnych protestov: doprava funguje normálne, obchody sú otvorené, len mnohí ľudia majú na odevoch stále pripnuté arménske trikolóry.
Ako uviedli miestne médiá, ľudia, mnohí s deťmi, prichádzajú do pamätného komplexu na hore Cicernakaberd, aby tam k večnému ohňu položili kvety alebo vence.
Pamiatku obetí genocídy si prišli uctiť aj členovia arménskej vlády v demisii či diplomati. Očakáva sa, že v druhej polovici dňa k pamätníku zavíta aj vodca opozície Nikol Pašinjan.
Ako arménska genocída sa označuje hromadné vyvraždenie 1,5 milióna Arménov jednotkami osmanských Turkov z rokov 1915-16. Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v týchto rokoch vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300.000-500.000 obetí, pričom odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu. Argumentuje, že tisíce Turkov a Arménov zahynuli pri etnickom násilí počas prvej svetovej vojny, keď sa Osmanská ríša začala rozpadať a bojovala proti ruskej invázii do východných provincií.
Informovala o tom agentúra Interfax, ktorá poznamenala, že ešte v pondelok nebolo konanie tejto pietnej spomienky isté vzhľadom na masové protivládne protesty v uliciach Jerevanu. Situácia v metropole sa však upokojila po tom, ako premiér Serž Sarkisjan v pondelok podal demisiu.
Po tomto oznámení nasledovali pouličné oslavy prívržencov opozície. Podľa agentúry TASS však v utorok už v Jerevane takmer nič nepripomína, že mesto dva týždne zažívalo vlnu protivládnych protestov: doprava funguje normálne, obchody sú otvorené, len mnohí ľudia majú na odevoch stále pripnuté arménske trikolóry.
Ako uviedli miestne médiá, ľudia, mnohí s deťmi, prichádzajú do pamätného komplexu na hore Cicernakaberd, aby tam k večnému ohňu položili kvety alebo vence.
Pamiatku obetí genocídy si prišli uctiť aj členovia arménskej vlády v demisii či diplomati. Očakáva sa, že v druhej polovici dňa k pamätníku zavíta aj vodca opozície Nikol Pašinjan.
Ako arménska genocída sa označuje hromadné vyvraždenie 1,5 milióna Arménov jednotkami osmanských Turkov z rokov 1915-16. Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v týchto rokoch vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300.000-500.000 obetí, pričom odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu. Argumentuje, že tisíce Turkov a Arménov zahynuli pri etnickom násilí počas prvej svetovej vojny, keď sa Osmanská ríša začala rozpadať a bojovala proti ruskej invázii do východných provincií.