Ľudia kráčajú v smútočnom sprievode na pamiatku padlých v bojoch s Azerbajdžanom v Jerevane v sobotu 19. decembra 2020. Niekoľkotisícový sprievod viedol arménsky premiér Nikol Pašinjan k pamätnému komplexu v arménskom hlavnom , kde sú pochované obete tohto konfliktu. Arménska opozícia, ktorá v priebehu dňa zorganizovala samostatný pochod, vyzvala svojich stúpencov, aby od 22. decembra vstúpili do celoštátneho štrajku. Boje v Náhornom Karabachu po niekoľkoročnej odmlke opäť prepukli 27. septembra a pokračovali do 9. novembra, keď sa uskutočnili kľúčové rokovania vedúce k prímeriu. Konflikt medzi týmito postsovietskymi rivalmi si vyžiadal viac než 5000 mŕtvych vrátane civilistov. Foto: TASR/AP
Vojna sa skončila v novembri Ruskom sprostredkovanou dohodou, na základe ktorej Arménsko odstúpilo Azerbajdžanu značné územia Náhorného Karabachu.
Jerevan 19. decembra (TASR) - Arménsky premiér Nikol Pašinjan v sobotu viedol niekoľkotisícový smútočný sprievod na pamiatku padlých v bojoch s Azerbajdžanom. V krajine sa zároveň uprostred pretrvávajúceho napätia začal trojdňový smútok, informovala tlačová agentúra AFP.
Pašinjan je pod veľkým tlakom zo strany opozície, aby odstúpil po tom, ako počas šesťtýždňovej vojny s Azerbajdžanom o separatistický región Náhorný Karabach zahynulo takmer 3000 Arménov. Premiér čelí kritike za riešenie tohto konfliktu a podpísanie "ponižujúcej" mierovej dohody s Azerbajdžanom.
Pašinjan v spoločnosti ďalších vrcholných predstaviteľov viedol smútočnú procesiu k pamätnému komplexu v arménskom hlavnom meste Jerevan, kde sú pochované obete tohto konfliktu. "Celý národ zažíva zlý sen," vyhlásil premiér pred začiatkom pochodu.
Opozícia ho označuje za "zradcu", pretože súhlasil s podmienkami Azerbajdžanu. On však podľa vlastných slov nehodlá odstúpiť a tvrdí, že mierová dohoda bola pre Arménsko jedinou možnosťou. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev (vpravo) kráča s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom počas prehliadky čestnej stráže pred ich stretnutím v Baku 10. decembra 2020, archívne foto.Foto: TASR/AP
Vojna sa skončila v novembri Ruskom sprostredkovanou dohodou, na základe ktorej Arménsko odstúpilo Azerbajdžanu značné územia Náhorného Karabachu, ktoré etnickí Arméni ovládali od 90. rokov 20. storočia. Azerbajdžan mal v konflikte podporu Turecka, svojho blízkeho spojenca.
Arménska opozícia, ktorá v priebehu dňa zorganizuje samostatný pochod, vyzvala svojich stúpencov, aby od 22. decembra vstúpili do celoštátneho štrajku.
Boje v Náhornom Karabachu po niekoľkoročnej odmlke opäť prepukli 27. septembra a pokračovali do 9. novembra, keď sa uskutočnili kľúčové rokovania vedúce k prímeriu. Bojujúce strany sa vtedy dohodli aj na výmene väzňov a tiel mŕtvych. Jerevan tiež Baku odovzdal pod správu okresy Kalbadžar, Lačin a Agdam. Azerbajdžanskí vojaci pochodujú počas vojenskej prehliadky v Baku 10. decembra 2020. Prehliadka sa konala pri príležitosti osláv deklarovaného azerbajdžanského víťazstva nad susedným Arménskom.Foto: TASR/AP
Po ukončení bojov vyslalo Rusko do Náhorného Karabachu takmer 2000 členov mierových jednotiek.
Konflikt medzi týmito postsovietskymi rivalmi si vyžiadal viac než 5000 mŕtvych vrátane civilistov.
Azerbajdžan svoje víťazstvo oslávil minulý týždeň vojenskou prehliadkou, na ktorej sa zúčastnil aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Pašinjan označil mierovú dohodu za trpký, ale nevyhnutný krok, ktorý Azerbajdžanu zabránil v ovládnutí celého Náhorného Karabachu.
