Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Demonštranti sa zhromaždili pred sídlom vlády, ktorá v tom čase mala svoje pravidelné týždňové zasadnutie vedené Pašinjanom.
Autor TASR
Jerevan 30. mája (TASR) - Približne 3000 ľudí protestovalo vo štvrtok v hlavnom meste Jerevan proti premiérovi Nikolovi Pašinjanovi a jeho územným ústupkom voči Azerbajdžanu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Demonštranti sa zhromaždili pred sídlom vlády, ktorá v tom čase mala svoje pravidelné týždňové zasadnutie vedené Pašinjanom. Niektorí z protestujúcich autami nakrátko zablokovali dopravu v oblasti a dostali sa do potýčok s poriadkovou políciou.
Na proteste vystúpil Bagrat Galstanjan, donedávna biskup arménskej apoštolskej cirkvi pre diecézu Tavuš, na ktorej území sa nachádzajú štyri dediny odovzdané Azerbajdžanu. "Prišli sme sem, aby sme tomuto človeku (Pašinjanovi) povedali, že v tejto krajine nemá čo robiť," povedal davu.
Galstanjan sa snaží dosiahnuť spustenie procesu ústavnej žaloby proti Pašinjanovi. V pondelok sa dokonca dočasne vzdal svojej funkcie biskupa, aby sa mohol v budúcnosti uchádzať o post premiéra, na ktorom by ho radi videli odporcovia vlády, najmä hnutie Tavuš za vlasť. V súlade s arménskymi zákonmi by však túto funkciu nemohol zastávať, nakoľko má dvojaké arménsko-kanadské občianstvo.
Opozičné strany zároveň nemajú v parlamente dostatok kresiel na začatie tzv. impeachmentu, o ktorý sa snažia. Na spustenie takéhoto procesu by totiž potrebovali podporu aspoň jedného nezávislého poslanca alebo poslanca vládnucej strany. Úspešnosť ich úsilia v podobe zosadenia premiéra by potom závisela od hlasovania najmenej 18 zákonodarcov z Pašinjanovej vlastnej strany. Pozícia súčasného premiéra tak napriek protestom a snahe Galstanjana a opozície zostáva podľa AFP nateraz v podstate neotrasiteľná.
Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.
Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu vlani v septembri, keď jeho sily uskutočnili bleskovú ofenzívu. Po jej skončení z Karabachu do Arménska ušli tisíce karabašských Arménov.
V polovici apríla tohto roku Arménsko a Azerbajdžan zároveň uzavreli dohody o delimitácii hraníc, podľa ktorých má Azerbajdžanu pripadnúť časť územia zmienenej arménskej oblasti Tavuš a Jerevan sa vzdá aj štyroch neobývaných pohraničných obcí. Dohoda vyvolala v Jerevane masové protesty.
Demonštranti sa zhromaždili pred sídlom vlády, ktorá v tom čase mala svoje pravidelné týždňové zasadnutie vedené Pašinjanom. Niektorí z protestujúcich autami nakrátko zablokovali dopravu v oblasti a dostali sa do potýčok s poriadkovou políciou.
Na proteste vystúpil Bagrat Galstanjan, donedávna biskup arménskej apoštolskej cirkvi pre diecézu Tavuš, na ktorej území sa nachádzajú štyri dediny odovzdané Azerbajdžanu. "Prišli sme sem, aby sme tomuto človeku (Pašinjanovi) povedali, že v tejto krajine nemá čo robiť," povedal davu.
Galstanjan sa snaží dosiahnuť spustenie procesu ústavnej žaloby proti Pašinjanovi. V pondelok sa dokonca dočasne vzdal svojej funkcie biskupa, aby sa mohol v budúcnosti uchádzať o post premiéra, na ktorom by ho radi videli odporcovia vlády, najmä hnutie Tavuš za vlasť. V súlade s arménskymi zákonmi by však túto funkciu nemohol zastávať, nakoľko má dvojaké arménsko-kanadské občianstvo.
Opozičné strany zároveň nemajú v parlamente dostatok kresiel na začatie tzv. impeachmentu, o ktorý sa snažia. Na spustenie takéhoto procesu by totiž potrebovali podporu aspoň jedného nezávislého poslanca alebo poslanca vládnucej strany. Úspešnosť ich úsilia v podobe zosadenia premiéra by potom závisela od hlasovania najmenej 18 zákonodarcov z Pašinjanovej vlastnej strany. Pozícia súčasného premiéra tak napriek protestom a snahe Galstanjana a opozície zostáva podľa AFP nateraz v podstate neotrasiteľná.
Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.
Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu vlani v septembri, keď jeho sily uskutočnili bleskovú ofenzívu. Po jej skončení z Karabachu do Arménska ušli tisíce karabašských Arménov.
V polovici apríla tohto roku Arménsko a Azerbajdžan zároveň uzavreli dohody o delimitácii hraníc, podľa ktorých má Azerbajdžanu pripadnúť časť územia zmienenej arménskej oblasti Tavuš a Jerevan sa vzdá aj štyroch neobývaných pohraničných obcí. Dohoda vyvolala v Jerevane masové protesty.
