Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Karapetjan sa stal premiérom po tom, ako Serž Sarkisjan, ktorého do tejto funkcie zvolil parlament, podal v pondelok demisiu.
Autor TASR
Jerevan 24. apríla (TASR) - Funkciu arménskeho premiéra bude dočasne zastávať 54-ročný Karen Karapetjan, ktorý na tomto poste pôsobil aj v rokoch 2016-18 a predtým bol 15 rokov manažérom v štruktúrach ruského plynárenského koncernu Gazprom. Informoval o tom spravodajský portál Novosti Armenija.
Karapetjan sa stal premiérom po tom, ako Serž Sarkisjan, ktorého do tejto funkcie zvolil parlament, podal v pondelok demisiu v dôsledku takmer dvoch týždňov pouličných protestov vyvolaných jeho kandidatúrou.
Spravodajský portál dodal, že Karapetjan a Sarkisjan sú rodáci zo Stepanakertu, metropoly regiónu Náhorný Karabach.
Arménsko prešlo 9. apríla k parlamentnej forme vlády. Prvým prezidentom krajiny zvoleným parlamentom sa stal Armen Sarkisjan, ktorý vo funkcii vystriedal Serža Sarkisjana. Ten sa stal prezidentom na základe výsledku prezidentských volieb. Krajinu viedol v rokoch 2008-18. Dňa 17. apríla ho arménsky parlament zvolil za premiéra a Karapetjan, dovtedy dočasne zastávajúci post predsedu vlády, sa stal prvým vicepremiérom.
Proti tejto rošáde však namietala opozícia, ktorá už deň pred hlasovaním - 16. apríla - vyzvala obyvateľov krajiny, aby vyšli do ulíc a protestovali proti zvoleniu Serža Sarkisjana za premiéra. Líder protestov, poslanec parlamentu Nikol Pašinjan, dokonca oznámil vypuknutie "zamatovej revolúcie".
Pokus o začatie dialógu a vysvetlenie postojov a požiadaviek, ktorý sa odohral v nedeľu v rámci stretnutia Sarkisjana s Pašinjanom, bol neúspešný. Pašinjan a ďalší vodcovia protestov boli zadržaní a vzatí do väzby. V pondelok ich však prepustili na slobodu. Krátko na to Serž Sarkisjan oznámil, že podáva demisiu, lebo "pouličné hnutie je proti môjmu zotrvaniu vo funkcii". "Plním vašu požiadavku," dodal.
Agentúra Interfax medzičasom informovala, že úrady prepustili na slobodu všetky osoby zadržané počas pouličných demonštrácií. Počas víkendu ich podľa odhadov vzali do väzby asi 100, v pondelok ďalších 35.
EÚ vyjadrila v pondelok znepokojenie v súvislosti s ich zadržaním a vyzvala na prepustenie všetkých osôb, ktoré svojím konaním neporušili zákon.
Karapetjan sa stal premiérom po tom, ako Serž Sarkisjan, ktorého do tejto funkcie zvolil parlament, podal v pondelok demisiu v dôsledku takmer dvoch týždňov pouličných protestov vyvolaných jeho kandidatúrou.
Spravodajský portál dodal, že Karapetjan a Sarkisjan sú rodáci zo Stepanakertu, metropoly regiónu Náhorný Karabach.
Arménsko prešlo 9. apríla k parlamentnej forme vlády. Prvým prezidentom krajiny zvoleným parlamentom sa stal Armen Sarkisjan, ktorý vo funkcii vystriedal Serža Sarkisjana. Ten sa stal prezidentom na základe výsledku prezidentských volieb. Krajinu viedol v rokoch 2008-18. Dňa 17. apríla ho arménsky parlament zvolil za premiéra a Karapetjan, dovtedy dočasne zastávajúci post predsedu vlády, sa stal prvým vicepremiérom.
Proti tejto rošáde však namietala opozícia, ktorá už deň pred hlasovaním - 16. apríla - vyzvala obyvateľov krajiny, aby vyšli do ulíc a protestovali proti zvoleniu Serža Sarkisjana za premiéra. Líder protestov, poslanec parlamentu Nikol Pašinjan, dokonca oznámil vypuknutie "zamatovej revolúcie".
Pokus o začatie dialógu a vysvetlenie postojov a požiadaviek, ktorý sa odohral v nedeľu v rámci stretnutia Sarkisjana s Pašinjanom, bol neúspešný. Pašinjan a ďalší vodcovia protestov boli zadržaní a vzatí do väzby. V pondelok ich však prepustili na slobodu. Krátko na to Serž Sarkisjan oznámil, že podáva demisiu, lebo "pouličné hnutie je proti môjmu zotrvaniu vo funkcii". "Plním vašu požiadavku," dodal.
Agentúra Interfax medzičasom informovala, že úrady prepustili na slobodu všetky osoby zadržané počas pouličných demonštrácií. Počas víkendu ich podľa odhadov vzali do väzby asi 100, v pondelok ďalších 35.
EÚ vyjadrila v pondelok znepokojenie v súvislosti s ich zadržaním a vyzvala na prepustenie všetkých osôb, ktoré svojím konaním neporušili zákon.
