Akadémia TASR
Všetky správy
Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.
Autor TASR
Jerevan 31. januára (TASR) - Arménsko a Azerbajdžan sa už údajne dohodli na väčšine bodov navrhovanej mierovej dohody. Povedal to v piatok arménsky premiér Nikol Pašinjan, hoci pripustil, že dve sporné otázky sa stále nepodarilo vyriešiť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.
Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu v septembri 2023, keď jeho sily uskutočnili bleskovú 24-hodinovú ofenzívu a prevzali kontrolu nad celým Karabachom, čo prinútilo takmer celú približne 100-tisícovú populáciu karabašských Arménov utiecť do Arménska. Jerevan uznal zvrchovanosť Baku nad Karabachom a vlani v máji sa v jeho prospech vzdal štyroch pohraničných dedín, ktoré zabral pred zhruba 30 rokmi.
Obe krajiny zároveň od konca zmienenej ofenzívy vedú rozhovory a opakovane vyhlasujú, že sa už blížia k uzavretiu komplexnej mierovej dohody, ktorá by ukončila ich dlhoročné nepriateľstvo. Ich rokovania však dosiaľ žiaden prelom nepriniesli, napísala AFP.
Pašinjan na piatkovej tlačovej konferencii povedal, že zo 17 bodov návrhu mierovej dohody zostávajú nevyriešené už len dva. "Jeden z týchto bodov sa týka otázky nerozmiestnenia zástupcov tretích strán na (spoločných) hraniciach," povedal. Dodal, že Jerevan navrhol realizovať takéto opatrenie na tých úsekoch hraníc, kde už bola vykonaná demarkácia.
Priblížil tiež, že medzi krajinami pretrvávajú názorové rozdiely v otázke stiahnutia žalôb na medzinárodných súdoch. Obe krajiny sa dodnes sporia vo viacerých prípadoch, ktorými sa zaoberajú Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), Medzinárodný trestný súd (ICC) aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Obviňujú sa z porušovania ľudských práv pred svojimi ozbrojenými konfliktmi, počas nich aj ich ukončení.
"Musíme si byť istí, že prípady z medzinárodných súdov nielen stiahneme, ale sa ich aj úplne vzdáme," tvrdí Pašinjan. "V opačnom prípade by mohla nastať situácia, že obe strany stiahnu kauzy z medzinárodných súdov, no v ďalšej fáze Azerbajdžan tieto témy nastolí bilaterálne, čo by mohlo viesť k eskalácii," dodal.
Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.
Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu v septembri 2023, keď jeho sily uskutočnili bleskovú 24-hodinovú ofenzívu a prevzali kontrolu nad celým Karabachom, čo prinútilo takmer celú približne 100-tisícovú populáciu karabašských Arménov utiecť do Arménska. Jerevan uznal zvrchovanosť Baku nad Karabachom a vlani v máji sa v jeho prospech vzdal štyroch pohraničných dedín, ktoré zabral pred zhruba 30 rokmi.
Obe krajiny zároveň od konca zmienenej ofenzívy vedú rozhovory a opakovane vyhlasujú, že sa už blížia k uzavretiu komplexnej mierovej dohody, ktorá by ukončila ich dlhoročné nepriateľstvo. Ich rokovania však dosiaľ žiaden prelom nepriniesli, napísala AFP.
Pašinjan na piatkovej tlačovej konferencii povedal, že zo 17 bodov návrhu mierovej dohody zostávajú nevyriešené už len dva. "Jeden z týchto bodov sa týka otázky nerozmiestnenia zástupcov tretích strán na (spoločných) hraniciach," povedal. Dodal, že Jerevan navrhol realizovať takéto opatrenie na tých úsekoch hraníc, kde už bola vykonaná demarkácia.
Priblížil tiež, že medzi krajinami pretrvávajú názorové rozdiely v otázke stiahnutia žalôb na medzinárodných súdoch. Obe krajiny sa dodnes sporia vo viacerých prípadoch, ktorými sa zaoberajú Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ), Medzinárodný trestný súd (ICC) aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Obviňujú sa z porušovania ľudských práv pred svojimi ozbrojenými konfliktmi, počas nich aj ich ukončení.
"Musíme si byť istí, že prípady z medzinárodných súdov nielen stiahneme, ale sa ich aj úplne vzdáme," tvrdí Pašinjan. "V opačnom prípade by mohla nastať situácia, že obe strany stiahnu kauzy z medzinárodných súdov, no v ďalšej fáze Azerbajdžan tieto témy nastolí bilaterálne, čo by mohlo viesť k eskalácii," dodal.
