Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Silné ostreľovanie medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami pretrvávalo vo štvrtok aj napriek novým výzvam svetových lídrov na ukončenie bojov.
Autor TASR
Stepanakert/Moskva/Paríž 1. októbra (TASR) - Arménsky prezident Armen Sarkisjan vo štvrtok vyhlásil, že kaukazský región sa pre obnovený vojenský konflikt v Náhornom Karabachu môže stať obrovským problémom, ak nezasiahne medzinárodné spoločenstvo.
Arménske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok podľa agentúry TASS uviedlo, že Jerevan nebude v tejto situácii súhlasiť s jednostrannými ústupkami. Arménsko podľa rezortu diplomacie nemá žiadne predbežné podmienky a deklaruje, že problém Náhorného Karabachu je možné riešiť len pokojnou cestou. "Iná alternatíva neexistuje," uviedol rezort.
Silné ostreľovanie medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami pretrvávalo vo štvrtok napriek novým výzvam svetových lídrov na ukončenie bojov o sporný kaukazský región Náhorný Karabach, informovala agentúra AFP. Obe strany zhodne tvrdia, že nepriateľským silám spôsobili veľké straty - na ľuďoch i vojenskej technike.
Pod paľbu sa dostali aj novinári - spravodajca ruskej televízie TV Dožď a dvojica novinárov z francúzskeho denníka Le Monde, ktorí aj utrpeli zranenia.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany Medzičasom poprelo informáciu arménskej strany, že arménske sily zostrelili azerbajdžanské lietadlo a vrtuľník.
Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí okrem toho tvrdí, že Arménsko angažovalo do bojov v Náhornom Karabachu aj žoldnierov zo zahraničia. Podľa Baku začleňuje arménska strana takýchto najatých vojakov do svojej armády ako dobrovoľníkov. Arménsko sa k tejto záležitosti zatiaľ nevyjadrilo.
Dva nemenované zdroje uviedli v stredu pre agentúru Reuters, že Turecko podporuje Azerbajdžan tým, že do Náhorného Karabachu posiela sýrskych povstaleckých bojovníkov. Turecko aj Azerbajdžan tieto tvrdenia odmietajú.
Ruský prezident Vladimir Putin a jeho francúzsky kolega Emmanuel Macron adresovali v stredu neskoro večer v telefonickom rozhovore stranám konfliktu výzvu na okamžité a úplné zastavenie bojov v Karabachu. Apelovali aj na ich zdržanlivosť a uviedli, že sú pripravení zintenzívniť diplomatické úsilie pri riešení konfliktu.
Vyhlásenie nezávislosti Náhorného Karabachu od Azerbajdžanu vyvolalo na začiatku 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30.000 obetí. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina, ani Arménsko.
Po vyostrení situácie na kontaktnej línii vyhlásili Arménsko a Karabach v nedeľu stanné právo a mobilizáciu, zatiaľ čo Azerbajdžan okrem stanného práva zaviedol aj zákaz vychádzania vo veľkých mestách.
Od dohody o prímerí z roku 1994 sa rozhovory o riešení konfliktu v Náhornom Karabachu zastavili.
Francúzsko, Rusko a USA sprostredkovali mierové snahy ako Minská skupina, ale ich posledný významnejší pokus dotlačiť zainteresované strany k mierovej dohode sa v roku 2010 skončil neúspechom.
Arménske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok podľa agentúry TASS uviedlo, že Jerevan nebude v tejto situácii súhlasiť s jednostrannými ústupkami. Arménsko podľa rezortu diplomacie nemá žiadne predbežné podmienky a deklaruje, že problém Náhorného Karabachu je možné riešiť len pokojnou cestou. "Iná alternatíva neexistuje," uviedol rezort.
Silné ostreľovanie medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami pretrvávalo vo štvrtok napriek novým výzvam svetových lídrov na ukončenie bojov o sporný kaukazský región Náhorný Karabach, informovala agentúra AFP. Obe strany zhodne tvrdia, že nepriateľským silám spôsobili veľké straty - na ľuďoch i vojenskej technike.
Pod paľbu sa dostali aj novinári - spravodajca ruskej televízie TV Dožď a dvojica novinárov z francúzskeho denníka Le Monde, ktorí aj utrpeli zranenia.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany Medzičasom poprelo informáciu arménskej strany, že arménske sily zostrelili azerbajdžanské lietadlo a vrtuľník.
Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí okrem toho tvrdí, že Arménsko angažovalo do bojov v Náhornom Karabachu aj žoldnierov zo zahraničia. Podľa Baku začleňuje arménska strana takýchto najatých vojakov do svojej armády ako dobrovoľníkov. Arménsko sa k tejto záležitosti zatiaľ nevyjadrilo.
Dva nemenované zdroje uviedli v stredu pre agentúru Reuters, že Turecko podporuje Azerbajdžan tým, že do Náhorného Karabachu posiela sýrskych povstaleckých bojovníkov. Turecko aj Azerbajdžan tieto tvrdenia odmietajú.
Ruský prezident Vladimir Putin a jeho francúzsky kolega Emmanuel Macron adresovali v stredu neskoro večer v telefonickom rozhovore stranám konfliktu výzvu na okamžité a úplné zastavenie bojov v Karabachu. Apelovali aj na ich zdržanlivosť a uviedli, že sú pripravení zintenzívniť diplomatické úsilie pri riešení konfliktu.
Vyhlásenie nezávislosti Náhorného Karabachu od Azerbajdžanu vyvolalo na začiatku 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30.000 obetí. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina, ani Arménsko.
Po vyostrení situácie na kontaktnej línii vyhlásili Arménsko a Karabach v nedeľu stanné právo a mobilizáciu, zatiaľ čo Azerbajdžan okrem stanného práva zaviedol aj zákaz vychádzania vo veľkých mestách.
Od dohody o prímerí z roku 1994 sa rozhovory o riešení konfliktu v Náhornom Karabachu zastavili.
Francúzsko, Rusko a USA sprostredkovali mierové snahy ako Minská skupina, ale ich posledný významnejší pokus dotlačiť zainteresované strany k mierovej dohode sa v roku 2010 skončil neúspechom.
