Bývalá sovietska republika zažíva chaos od novembra, keď premiér Pašinjan podpísal mierovú dohodu s Azerbajdžanom, vyrokovanú Moskvou.
Autor TASR
Jerevan 27. februára (TASR) - Arménsky prezident Armen Sarkisjan v sobotu oznámil, že odmietol podpísať nariadenie premiéra Nikola Pašinjana na odvolanie náčelníka generálneho štábu armády Onika Gasparjana. Tým prezident prehĺbil politickú krízu v krajine, uviedla tlačová agentúra AFP.
Bývalá sovietska republika zažíva chaos od novembra, keď premiér Pašinjan podpísal mierovú dohodu s Azerbajdžanom, vyrokovanú Moskvou. Pašinjan tým spečatil ponižujúcu porážku v šesťtýždňových bojoch s Azerbajdžanom o región Náhorný Karabach. Vyvolal tak protesty nahnevaných ľudí a výzvy, aby odstúpil.
Rozdelenosť a politická kríza sa ešte zhoršili vo štvrtok, keď Pašinjan odmietol výzvu armády, aby z postu premiéra rezignoval. Zároveň obvinil armádu z pokusu o prevrat a nariadil odvolanie náčelníka generálneho štábu Gasparjana.
Arménsky prezident Sarkisjan v sobotu v oznámení uviedol, že odvolanie Gasparjana nepodporí.
"Prezident republiky na základe svojich ústavných právomocí vrátil návrh nariadenia s námietkami," napísal prezidentský úrad.
Dodal, že politickú krízu "nemožno riešiť častými personálnymi výmenami".
V sobotu už skôr sa pred parlamentom v hlavnom meste Jerevam zhromaždilo 5000 opozičných protestujúcich. Mávali arménskymi vlajkami a vyzývali Pašinjana na odstúpenie. Bol to už tretí deň protestov po sebe.
Niektorí protestujúci si tam teraz už zriadili tábor.
"Dnes nemá Pašinjan žiadnu podporu. Vyzývam bezpečnostné služby a políciu, aby sa spojili s armádou, aby armádu podporili," vyhlásil bývalý premiér Vazgen Manukjan, ktorého opozícia určila ako nástupcu Pašinjana.
"Som si istý, že situácia sa do dvoch, troch dní vyrieši," povedal expremiér davu.
Pašinjan čelí ostrej kritike za to, že podpísal spomínanú mierovú dohodu po bojoch o Náhorný Karabach. Tento región s prevažne arménskym obyvateľstvom sa odtrhol od Azerbajdžanu počas vojny začiatkom 90. rokov 20. storočia.
Mierovú dohodu vnímali mnohí ľudia v Arménsku ako poníženie, ale Pašinjan vyhlásil, že nemal na výber, iba dohodnúť sa - inak by ozbrojené sily jeho krajiny utrpeli ešte väčšie straty.
Bývalá sovietska republika zažíva chaos od novembra, keď premiér Pašinjan podpísal mierovú dohodu s Azerbajdžanom, vyrokovanú Moskvou. Pašinjan tým spečatil ponižujúcu porážku v šesťtýždňových bojoch s Azerbajdžanom o región Náhorný Karabach. Vyvolal tak protesty nahnevaných ľudí a výzvy, aby odstúpil.
Rozdelenosť a politická kríza sa ešte zhoršili vo štvrtok, keď Pašinjan odmietol výzvu armády, aby z postu premiéra rezignoval. Zároveň obvinil armádu z pokusu o prevrat a nariadil odvolanie náčelníka generálneho štábu Gasparjana.
Arménsky prezident Sarkisjan v sobotu v oznámení uviedol, že odvolanie Gasparjana nepodporí.
"Prezident republiky na základe svojich ústavných právomocí vrátil návrh nariadenia s námietkami," napísal prezidentský úrad.
Dodal, že politickú krízu "nemožno riešiť častými personálnymi výmenami".
V sobotu už skôr sa pred parlamentom v hlavnom meste Jerevam zhromaždilo 5000 opozičných protestujúcich. Mávali arménskymi vlajkami a vyzývali Pašinjana na odstúpenie. Bol to už tretí deň protestov po sebe.
Niektorí protestujúci si tam teraz už zriadili tábor.
"Dnes nemá Pašinjan žiadnu podporu. Vyzývam bezpečnostné služby a políciu, aby sa spojili s armádou, aby armádu podporili," vyhlásil bývalý premiér Vazgen Manukjan, ktorého opozícia určila ako nástupcu Pašinjana.
"Som si istý, že situácia sa do dvoch, troch dní vyrieši," povedal expremiér davu.
Pašinjan čelí ostrej kritike za to, že podpísal spomínanú mierovú dohodu po bojoch o Náhorný Karabach. Tento región s prevažne arménskym obyvateľstvom sa odtrhol od Azerbajdžanu počas vojny začiatkom 90. rokov 20. storočia.
Mierovú dohodu vnímali mnohí ľudia v Arménsku ako poníženie, ale Pašinjan vyhlásil, že nemal na výber, iba dohodnúť sa - inak by ozbrojené sily jeho krajiny utrpeli ešte väčšie straty.