Jerevan/Berlín 24. marca (TASR) - Arménsky Ústavný súd (ÚS) v piatok rozhodol, že záväzky stanovené Rímskym štatútom, na ktorého základe bol vytvorený Medzinárodný trestný súd (ICC), sú v súlade so základnými zákonmi krajiny. Informovala rozhlasová stanica Deutsche Welle (DW) s odvolaním sa na spravodajský web Armenian News.am.

Rozhodnutie súdu je konečné a nadobudne účinnosť po zverejnení. Teraz ešte musí Rímsky štatút ratifikovať arménsky parlament, informuje TASR.

Toto rozhodnutie Arménska vo veci Rímskeho štatútu prišlo týždeň po tom, ako prípravná komora ICC v Haagu vydala zatykače na ruského prezidenta Vladimira Putina, ako aj na ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Obaja sú podozriví z vojnových zločinov, najmä z násilnej deportácie detí z okupovaných území Ukrajiny do Ruska.

Rusko neuznáva jurisdikciu ICC a nezúčastňuje sa na jeho činnosti. Od roku 2016 nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, ktorým sa riadi činnosť tohto súdu. ICC zasa neuznáva imunitu hláv štátov pri vyšetrovaní a trestaní vojnových zločinov.

Pre Putina zatykač ICC znamená, že ak vstúpi do krajiny, ktorá je signatárom Rímskeho štatútu, potom by tento štát mal povinnosť ho zatknúť.

Rímsky štatút bol podpísaný v roku 1998, ale Arménsko ho doteraz neratifikovalo, pretože jeho Ústavný súd v roku 2004 zistil, že záväzky vyplývajúce zo zmluvy sú v rozpore s viacerými ustanoveniami vtedajšej ústavy krajiny.

Arménska vláda sa na ÚS obrátila koncom roka 2022, keď ho požiadala, aby zaujal stanovisko k Rímskemu štatútu. Išlo pritom o vyvodenie zodpovednosti voči Azerbajdžanu za údajné zločiny spáchané počas bilaterálneho konfliktu o Náhorný Karabach.