Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Druhého mája sa zúčastní iného pojednávania, ktoré sa bude týkať americkej žiadosti o jeho vydanie v prípade sprisahania s Ch. Manningovou za účelom získania tajných informácií z vládneho počítača.
Autor TASR
Londýn 11. apríla (TASR) - Londýnsky súd uznal vo štvrtok zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea za vinného z porušenia podmienok prepustenia na kauciu a nariadil jeho väzbu až do oznámenia trestu. Uviedla to agentúra AP s tým, že Assange čelí 12 mesiacom väzenia.
Druhého mája sa zúčastní iného pojednávania, ktoré sa bude týkať americkej žiadosti o jeho vydanie v prípade sprisahania s Chelseou Manningovou za účelom získania tajných informácií z vládneho počítača. Podľa sudcu Michaela Snowa by USA mali predložiť dokumenty týkajúce sa vydania Assangea do 12. júna.
USA obviňujú Assangea z pomoci Manningovej, bývalej analytičke americkej armády, ktorá projektu WikiLeaks poskytla utajované materiály. Mal jej pomôcť pri prelomení hesla, takže Manningová mohla následne preniknúť do počítačov ministerstva obrany (Pentagón). Zakladateľovi WikiLeaks za to hrozí až päť rokov väzenia.
Assange sa na Westministerskom magistrátnom súde v Londýne vyhlásil za nevinného v prípade obvinenia, že nešiel do väzby, ktorú si vyžadoval príkaz na vydanie do Švédska. Keď žiadal o azyl na ekvádorskom veľvyslanectve v roku 2012, čelil obvineniam zo sexuálneho útoku vo Švédsku. Vyšetrovanie týchto obvinení neskôr zastavili, ale obvinenie, že porušil podmienky prepustenia na kauciu, ostalo v platnosti.
Polícia uviedla, že zakladateľa WikiLeaks zatkla po tom, ako ju na veľvyslanectvo "pozvali", keďže mu ekvádorská vláda zrušila azyl. Ekvádorský minister zahraničných vecí José Valencia podľa agentúry AFP oznámil, že vláda prezidenta Lenína Morena zrušila Assangeovi aj ekvádorské občianstvo, ktoré dostal v roku 2017. Odňali mu ho "v dôsledku rôznych nezrovnalostí objavených v jeho dokumentoch", dodal Valencia.
Námestník britského ministra zahraničia Alan Duncan pre televíziu Sky News uviedol, že Británia nevydá Assangea do USA, ak by tam hrozil trest smrti.
Assange sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v roku 2012, aby predišiel vydaniu do Švédska, kde ho tamojšie úrady chceli vypočúvať v rámci vyšetrovania sexuálneho útoku. Tento prípad bol neskôr stiahnutý, avšak 47-ročný zakladateľ WikiLeaks sa obáva, že by ho mohli vydať na stíhanie do USA.
Organizácia WikiLeaks rozhnevala Washington zverejnením tisícok tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali kritické hodnotenia svetových lídrov.
Druhého mája sa zúčastní iného pojednávania, ktoré sa bude týkať americkej žiadosti o jeho vydanie v prípade sprisahania s Chelseou Manningovou za účelom získania tajných informácií z vládneho počítača. Podľa sudcu Michaela Snowa by USA mali predložiť dokumenty týkajúce sa vydania Assangea do 12. júna.
USA obviňujú Assangea z pomoci Manningovej, bývalej analytičke americkej armády, ktorá projektu WikiLeaks poskytla utajované materiály. Mal jej pomôcť pri prelomení hesla, takže Manningová mohla následne preniknúť do počítačov ministerstva obrany (Pentagón). Zakladateľovi WikiLeaks za to hrozí až päť rokov väzenia.
Assange sa na Westministerskom magistrátnom súde v Londýne vyhlásil za nevinného v prípade obvinenia, že nešiel do väzby, ktorú si vyžadoval príkaz na vydanie do Švédska. Keď žiadal o azyl na ekvádorskom veľvyslanectve v roku 2012, čelil obvineniam zo sexuálneho útoku vo Švédsku. Vyšetrovanie týchto obvinení neskôr zastavili, ale obvinenie, že porušil podmienky prepustenia na kauciu, ostalo v platnosti.
Polícia uviedla, že zakladateľa WikiLeaks zatkla po tom, ako ju na veľvyslanectvo "pozvali", keďže mu ekvádorská vláda zrušila azyl. Ekvádorský minister zahraničných vecí José Valencia podľa agentúry AFP oznámil, že vláda prezidenta Lenína Morena zrušila Assangeovi aj ekvádorské občianstvo, ktoré dostal v roku 2017. Odňali mu ho "v dôsledku rôznych nezrovnalostí objavených v jeho dokumentoch", dodal Valencia.
Námestník britského ministra zahraničia Alan Duncan pre televíziu Sky News uviedol, že Británia nevydá Assangea do USA, ak by tam hrozil trest smrti.
Assange sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v roku 2012, aby predišiel vydaniu do Švédska, kde ho tamojšie úrady chceli vypočúvať v rámci vyšetrovania sexuálneho útoku. Tento prípad bol neskôr stiahnutý, avšak 47-ročný zakladateľ WikiLeaks sa obáva, že by ho mohli vydať na stíhanie do USA.
Organizácia WikiLeaks rozhnevala Washington zverejnením tisícok tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali kritické hodnotenia svetových lídrov.
