Brusel/Luxemburg 1. septembra (TASR) - Inštitúcie EÚ preukázali značnú odolnosť voči pandémii ochorenia COVID-19. Uvádza sa v správe, ktorú vo štvrtok zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA).

Audítori dospeli k záveru, že Európsky parlament, Rada EÚ, Európska komisia a Súdny dvor EÚ reagovali rýchlo a pružne a využili predchádzajúce investície do digitalizácie. Zároveň však uviedli, že euroinštitúcie čelia výzvam, aby čo najlepšie využili inovácie a flexibilitu, ktoré priniesla kríza vo svete po pandémii koronavírusu.

Koncom januára 2020 bol v Európe oficiálne zaznamenaný prvý prípad ochorenia COVID-19. V priebehu niekoľkých týždňov sa ochorenie rozšírilo do celej Únie. Keďže boli ľudia prinútení zostať doma a pracovať na diaľku, spoločnosti a inštitúcie museli nájsť spôsoby, ako zabezpečiť kontinuitu svojich činností.

Inštitúcie EÚ už čelili zdravotným a bezpečnostným krízam v nedávnej minulosti - epidémii eboly (2014) pre delegácie EÚ či teroristickým útokom v Bruseli (2016) a Štrasburgu (2018). Rozsah a trvanie koronakrízy však bolo bezprecedentné. Na posúdenie odolnosti inštitúcií EÚ voči kríze sa audítori EÚ zamerali na ich úroveň pripravenosti a posúdili, ako sa vyrovnali s pandémiou a aké ponaučenia z nej vyvodili.

"Inštitúcie EÚ neboli imúnne voči kríze spôsobenej ochorením COVID-19. Kríza mala hlboký a ďalekosiahly vplyv na spôsob fungovania inštitúcií a na to, ako pracujú ich zamestnanci," uviedol v správe pre médiá Marek Opiola, člen EDA zodpovedný za tento audit. Dodal, že odolné organizácie sú také, ktoré sú schopné poučiť sa z krízy a vyjsť z nej silnejšie. Spresnil, že orgány EÚ preukázali svoju odolnosť počas posledných dvoch rokov koronakrízy.

Podľa správy EDA štyri kontrolované inštitúcie už do druhej polovice februára 2020 začali aktivovať svoje plány na zabezpečenie kontinuity činností. To im poskytlo pevný základ pre ich reakciu na krízu, hoci v skutočnosti neboli navrhnuté tak, aby riešili taký typ dlhodobého narušenia bežného chodu práce. Inštitúcie EÚ preto museli svoje plány prispôsobiť a doplniť ad hoc rozhodnutiami. Audítori skonštatovali, že sa to úspešne podarilo, a to aj napriek tomu, že koordinácia bola obmedzená autonómiou inštitúcií a ich rôznymi úlohami a že pravidlá platné v členských štátoch hostiace sídla euroinštitúcií sa líšili.

Činnosť chodu inštitúcií bola zachovaná na podobnej úrovni ako v predchádzajúcich rokoch. Inštitúciám sa dokonca podarilo prijať dôležité politické iniciatívy – ako je plán obnovy EÚ budúcej generácie (NGEU) vo výške 750 miliárd eur a sedemročný rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027.

Audítori zdôraznili, že to všetko sa dosiahlo pri súčasnej ochrane zdravia a dobrých podmienok zamestnancov inštitúcií. Štyrom kontrolovaným inštitúciám EÚ sa podarilo vybaviť všetkých svojich zamestnancov riešeniami práce na diaľku už do šiestich týždňov. Pandémia urýchlila zavádzanie komunikačných nástrojov a nástrojov spolupráce, ako aj bezpapierových pracovných postupov.

EDA uviedla, že hneď ako boli protipandemické obmedzenia z jari 2020 zrušené, euroinštitúcie začali posudzovať svoje reakcie na koronakrízu a začali identifikovať inovácie, ktoré by sa mohli zachovať aj v pokrízovom svete. Napríklad rozšírenie spôsobov práce na diaľku by mohlo priniesť značné úspory, najmä pokiaľ ide o cestovné výdavky a potenciálne náklady na administratívne budovy. Zmeny v cestovaní a usporiadaní budov, ako aj rozšírenie práce na diaľku, zas ponúkajú príležitosti z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Tie však zatiaľ neboli jasne identifikované, odkázali audítori.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)