Podľa európskych audítorov tento nástroj poskytuje členským štátom flexibilitu, avšak samotná koncepcia rezervy vytvára množstvo neistôt a rizík.
Autor TASR
Brusel/Luxemburg 1. marca (TASR) - Európsky dvor audítorov (EDA) vo svojom pondelňajšom stanovisku vyjadril určité obavy v súvislosti s nedávnym návrhom na pobrexitovú adaptačnú rezervu. Ide o fond vo výške 5 miliárd eur, ktorý je vnímaný ako nástroj solidarity a je určený na podporu tých členských štátov EÚ, regiónov a odvetví, ktoré sú najviac postihnuté vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ.
Podľa európskych audítorov tento nástroj poskytuje členským štátom flexibilitu, avšak samotná koncepcia rezervy vytvára množstvo neistôt a rizík.
Európska komisia (EK) navrhla, aby sa 80 % fondu, čiže 4 miliardy eur, poskytlo členským štátom vo forme predbežného financovania. Členom EÚ by sa pridelil ich podiel predbežného financovania na základe odhadovaného vplyvu na ich hospodárstva, pričom by sa zohľadnili dva faktory: vzájomný obchod s Britániou a výlov rýb vo výsostných britských vodách.
Pri uplatnení tejto metódy by sa Írsko stalo hlavným prijímateľom predbežného financovania s takmer štvrtinou zdrojov (991 miliónov eur), nasledovali by Holandsko (714 miliónov), Nemecko (429 miliónov) Francúzsko (396 miliónov) a Belgicko (305 miliónov).
"Pobrexitová adaptačná rezerva je dôležitá iniciatíva v oblasti financovania, ktorej cieľom je pomôcť zmierniť negatívny vplyv brexitu na hospodárstva členských štátov EÚ. Myslíme si však, že flexibilita, ktorú poskytuje, by nemala vytvárať neistotu pre členské štáty," uviedol Tony Murphy, člen EDA zodpovedný za toto stanovisko.
Audítori upozornili najmä na štruktúru adaptačnej rezervy, podľa ktorej by členské štáty dostali nezvyčajne vysokú úroveň predbežného financovania bez toho, aby museli vopred poskytnúť Európskej komisii podrobnosti o opatreniach, ktoré sa majú financovať. Hoci by to umožnilo rýchlu reakciu na výnimočnú situáciu, oprávnenosť a primeranosť týchto opatrení by eurokomisia nevedela posúdiť do konca roka 2023. Podľa audítorov by navrhovaná štruktúra a načasovanie zvýšili riziko výberu neoptimálnych a neoprávnených opatrení.
V návrhu EK sa uvádza, že obdobie oprávnenosti na vykonávanie opatrení by malo trvať od júla 2020 do decembra 2022. Audítori však upozornili, že exekutíva EÚ neuviedla dôvody na výber tohto obdobia oprávnenosti ani nepreskúmala jeho vhodnosť.
Od konca prechodného obdobia, od 1. januára 2021, EÚ a Spojené kráľovstvo tvoria dva samostatné trhy a dva odlišné regulačné a právne priestory. Vytvorili sa prekážky pre obchod s tovarom a službami a cezhraničnú mobilitu, čo má dôsledky pre verejnú správu, podniky, občanov a zainteresované strany na oboch stranách. V tejto súvislosti lídri EÚ v júli 2020 odobrili vytvorenie osobitnej pobrexitovej adaptačnej rezervy s celkovými pridelenými finančnými prostriedkami vo výške 5 miliárd eur.
Eurokomisia v návrhu z 25. decembra 2020 plánuje aktivovať pobrexitovú adaptačnú rezervu v dvoch kolách alokácií: prvé v roku 2021 v podobe predbežného financovania vo výške 4 miliárd eur, zatiaľ čo zostávajúca suma 1 miliarda eur by bola vyplatená najmä v roku 2024 a pokryla by všetky oprávnené výdavky presahujúce sumu zaplatenú v rámci predbežného financovania.
Podľa európskych audítorov tento nástroj poskytuje členským štátom flexibilitu, avšak samotná koncepcia rezervy vytvára množstvo neistôt a rizík.
Európska komisia (EK) navrhla, aby sa 80 % fondu, čiže 4 miliardy eur, poskytlo členským štátom vo forme predbežného financovania. Členom EÚ by sa pridelil ich podiel predbežného financovania na základe odhadovaného vplyvu na ich hospodárstva, pričom by sa zohľadnili dva faktory: vzájomný obchod s Britániou a výlov rýb vo výsostných britských vodách.
Pri uplatnení tejto metódy by sa Írsko stalo hlavným prijímateľom predbežného financovania s takmer štvrtinou zdrojov (991 miliónov eur), nasledovali by Holandsko (714 miliónov), Nemecko (429 miliónov) Francúzsko (396 miliónov) a Belgicko (305 miliónov).
"Pobrexitová adaptačná rezerva je dôležitá iniciatíva v oblasti financovania, ktorej cieľom je pomôcť zmierniť negatívny vplyv brexitu na hospodárstva členských štátov EÚ. Myslíme si však, že flexibilita, ktorú poskytuje, by nemala vytvárať neistotu pre členské štáty," uviedol Tony Murphy, člen EDA zodpovedný za toto stanovisko.
Audítori upozornili najmä na štruktúru adaptačnej rezervy, podľa ktorej by členské štáty dostali nezvyčajne vysokú úroveň predbežného financovania bez toho, aby museli vopred poskytnúť Európskej komisii podrobnosti o opatreniach, ktoré sa majú financovať. Hoci by to umožnilo rýchlu reakciu na výnimočnú situáciu, oprávnenosť a primeranosť týchto opatrení by eurokomisia nevedela posúdiť do konca roka 2023. Podľa audítorov by navrhovaná štruktúra a načasovanie zvýšili riziko výberu neoptimálnych a neoprávnených opatrení.
V návrhu EK sa uvádza, že obdobie oprávnenosti na vykonávanie opatrení by malo trvať od júla 2020 do decembra 2022. Audítori však upozornili, že exekutíva EÚ neuviedla dôvody na výber tohto obdobia oprávnenosti ani nepreskúmala jeho vhodnosť.
Od konca prechodného obdobia, od 1. januára 2021, EÚ a Spojené kráľovstvo tvoria dva samostatné trhy a dva odlišné regulačné a právne priestory. Vytvorili sa prekážky pre obchod s tovarom a službami a cezhraničnú mobilitu, čo má dôsledky pre verejnú správu, podniky, občanov a zainteresované strany na oboch stranách. V tejto súvislosti lídri EÚ v júli 2020 odobrili vytvorenie osobitnej pobrexitovej adaptačnej rezervy s celkovými pridelenými finančnými prostriedkami vo výške 5 miliárd eur.
Eurokomisia v návrhu z 25. decembra 2020 plánuje aktivovať pobrexitovú adaptačnú rezervu v dvoch kolách alokácií: prvé v roku 2021 v podobe predbežného financovania vo výške 4 miliárd eur, zatiaľ čo zostávajúca suma 1 miliarda eur by bola vyplatená najmä v roku 2024 a pokryla by všetky oprávnené výdavky presahujúce sumu zaplatenú v rámci predbežného financovania.