Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Austrálska vláda je podľa AFP presvedčená, že v nasledujúcom desaťročí môže zastaviť vypúšťanie 200 miliónov ton uhlíka do atmosféry.
Autor TASR
Sydney 30. marca (TASR) - Austrálsky parlament vo štvrtok prijal prelomové zákony o ochrane klímy, ktoré sa zamerajú na najväčších znečisťovateľov v krajine a prinútia uhoľné bane a ropné rafinérie, aby znížili emisie približne o päť percent ročne, informovala agentúra AFP.
Odborníci uviedli, že tieto zákony sú signálom konca tvrdých "klimatických vojen", ktoré Austrália zažívala desaťročia v podobe politických sporov a marenia pokusov o riešenie klimatických zmien.
"Je to prvýkrát, čo sa zníženie emisií skleníkových plynov dostalo do austrálskeho zákona," povedal expert na udržateľnosť z Univerzity Nového Južného Walesu Tommy Wiedmann.
"To je samozrejme dobrá vec. Teraz máme klimatickú politiku," povedal pre agentúru AFP.
Zákony sa vzťahujú na 215 veľkých priemyselných podnikov - každé z nich produkuje viac ako 100.000 ton skleníkových plynov ročne - a tvoria základ záväzku Austrálie dosiahnuť do roku 2050 nulové čisté emisie.
Austrálska vláda je podľa AFP presvedčená, že v nasledujúcom desaťročí môže zastaviť vypúšťanie 200 miliónov ton uhlíka do atmosféry.
Hoci mnohí analytici a odborníci oceňujú prijatie zákonov týkajúcich sa klímy a označujú ich za prvý dôležitý krok, Wiedmann varoval, že Austrália "nemôže zaspať na vavrínoch".
"Samotné zníženie emisií a zabránenie nebezpečnej zmene klímy nestačí," upozornil a dodal, že ďalšie "ťažké rozhodnutia prídu v nasledujúcich rokoch."
Odborník na udržateľnosť z Murdochovej univerzity v Perthe Martin Brueckner povedal, že prijatím zákona sa končí austrálska "patová situácia" v oblasti klímy. "V tomto zmysle je to krok správnym smerom," dodal.
AFP však citovala vyjadrenia predstaviteľov ťažobného priemyslu, podľa ktorých by finančná záťaž spojená s dodržiavaním zákonov mohla viesť k strate mnohých pracovných miest.
"Ak nebudeme opatrní, niektoré zariadenia v Austrálii sa zatvoria," uviedla pred schválením zákonov Austrálska rada pre nerastné suroviny.
"Nielenže by to poškodilo naše hospodárstvo a zrušilo desaťtisíce pracovných miest v regiónoch i miliardové investície, ale zároveň by to presunulo ťarchu v podobe znižovania emisií na iné krajiny, ktoré sú menej schopné alebo menej ochotné dekarbonizovať," citovala agentúra AFP.
Odborníci uviedli, že tieto zákony sú signálom konca tvrdých "klimatických vojen", ktoré Austrália zažívala desaťročia v podobe politických sporov a marenia pokusov o riešenie klimatických zmien.
"Je to prvýkrát, čo sa zníženie emisií skleníkových plynov dostalo do austrálskeho zákona," povedal expert na udržateľnosť z Univerzity Nového Južného Walesu Tommy Wiedmann.
"To je samozrejme dobrá vec. Teraz máme klimatickú politiku," povedal pre agentúru AFP.
Zákony sa vzťahujú na 215 veľkých priemyselných podnikov - každé z nich produkuje viac ako 100.000 ton skleníkových plynov ročne - a tvoria základ záväzku Austrálie dosiahnuť do roku 2050 nulové čisté emisie.
Austrálska vláda je podľa AFP presvedčená, že v nasledujúcom desaťročí môže zastaviť vypúšťanie 200 miliónov ton uhlíka do atmosféry.
Hoci mnohí analytici a odborníci oceňujú prijatie zákonov týkajúcich sa klímy a označujú ich za prvý dôležitý krok, Wiedmann varoval, že Austrália "nemôže zaspať na vavrínoch".
"Samotné zníženie emisií a zabránenie nebezpečnej zmene klímy nestačí," upozornil a dodal, že ďalšie "ťažké rozhodnutia prídu v nasledujúcich rokoch."
Odborník na udržateľnosť z Murdochovej univerzity v Perthe Martin Brueckner povedal, že prijatím zákona sa končí austrálska "patová situácia" v oblasti klímy. "V tomto zmysle je to krok správnym smerom," dodal.
AFP však citovala vyjadrenia predstaviteľov ťažobného priemyslu, podľa ktorých by finančná záťaž spojená s dodržiavaním zákonov mohla viesť k strate mnohých pracovných miest.
"Ak nebudeme opatrní, niektoré zariadenia v Austrálii sa zatvoria," uviedla pred schválením zákonov Austrálska rada pre nerastné suroviny.
"Nielenže by to poškodilo naše hospodárstvo a zrušilo desaťtisíce pracovných miest v regiónoch i miliardové investície, ale zároveň by to presunulo ťarchu v podobe znižovania emisií na iné krajiny, ktoré sú menej schopné alebo menej ochotné dekarbonizovať," citovala agentúra AFP.
