Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jej zadržiavanie ešte zhoršilo napätie vo vzťahoch Iránu a Západu, ktoré dosiahlo vrchol tento rok už skôr, po zabití vplyvného iránskeho generála Američanmi v Bagdade.
Autor TASR
Sydney 27. novembra (TASR) – Britsko-austrálska vysokoškolská pedagogička a odborníčka na islam Kylie Mooreová-Gilbertová, ktorú nedávno prepustili z iránskeho väzenia, sa v piatok vrátila do Austrálie. V Iráne ju dva roky zadržiavali pre obvinenia zo špionáže, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na lokálne médiá.
Mooreová-Gilbertová pristála na letisku v austrálskom hlavnom meste Canberra v piatok večer miestneho času, informovala stanica ABC. „Do Iránu som prišla ako priateľ a priateľskými úmyslami," povedala po prepustení. Obyvateľov Iránu nazvala napriek svojmu „dlhému traumatickému utrpeniu za srdečných, štedrých a statočných ľudí".
Kylie Mooreová-Gilbertová pôsobila na austrálskej Univerzite v Melbourne ako lektorka pre blízkovýchodné štúdiá, keď ju v septembri 2018 v Iráne zatkli, poslali do väzenia Evin v Teheráne a odsúdili na desať rokov za mrežami. Obvinenia, ktoré boli voči nej vznesené však ľudskoprávne organizácie a medzinárodné spoločenstvo označujú za nepodložené.
Denník Sydney Morning Herald v piatok napísal, že Mooreovú-Gilbertovú zatkli v Iráne po tom, ako tamojší predstavitelia zistili, že jej partnerom je izraelský občan. Ona sama však podľa agentúry Reuters obvinenia, že by sa podieľala na špionáži pre Izrael, odmietla.
Z väzby, ktorú označila za traumatické roky za mrežami, ju prepustili v stredu výmenou za troch Iráncov zadržiavaných v zahraničí spájaných s nepodareným bombovým útokom v thajskom Bangkoku v roku 2012. Trojica mužov plánovala zaútočiť na izraelských diplomatov v Thajsku. Thajská vláda vo štvrtok potvrdila, že dvoch zadržiavaných Iráncov, ako aj tretieho, ktorý bol v auguste omilostený, prepustila.
Medzinárodný tlak na Irán, ktorý mal zaistiť jej prepustenie, sa vystupňoval v posledných mesiacoch po správach, že jej zdravie sa počas dlhých období väznenia na samotke zhoršilo a že ju premiestnili do neslávne známej púštnej väznice Karčak východne od Teheránu.
Tá je pokladaná za najnebezpečnejšiu pre ženy. Moorová-Gilbertová podnikla aj protestné hladovky a prosila austrálsku vládu, aby urobila viac na jej prepustenie.
Jej zadržiavanie ešte zhoršilo napätie vo vzťahoch Iránu a Západu, ktoré dosiahlo vrchol tento rok už skôr, po zabití vplyvného iránskeho generála Američanmi v Bagdade a po iránskych odvetných náletoch na americkú vojenskú základňu v Iraku.
Mooreová-Gilbertová pristála na letisku v austrálskom hlavnom meste Canberra v piatok večer miestneho času, informovala stanica ABC. „Do Iránu som prišla ako priateľ a priateľskými úmyslami," povedala po prepustení. Obyvateľov Iránu nazvala napriek svojmu „dlhému traumatickému utrpeniu za srdečných, štedrých a statočných ľudí".
Kylie Mooreová-Gilbertová pôsobila na austrálskej Univerzite v Melbourne ako lektorka pre blízkovýchodné štúdiá, keď ju v septembri 2018 v Iráne zatkli, poslali do väzenia Evin v Teheráne a odsúdili na desať rokov za mrežami. Obvinenia, ktoré boli voči nej vznesené však ľudskoprávne organizácie a medzinárodné spoločenstvo označujú za nepodložené.
Denník Sydney Morning Herald v piatok napísal, že Mooreovú-Gilbertovú zatkli v Iráne po tom, ako tamojší predstavitelia zistili, že jej partnerom je izraelský občan. Ona sama však podľa agentúry Reuters obvinenia, že by sa podieľala na špionáži pre Izrael, odmietla.
Z väzby, ktorú označila za traumatické roky za mrežami, ju prepustili v stredu výmenou za troch Iráncov zadržiavaných v zahraničí spájaných s nepodareným bombovým útokom v thajskom Bangkoku v roku 2012. Trojica mužov plánovala zaútočiť na izraelských diplomatov v Thajsku. Thajská vláda vo štvrtok potvrdila, že dvoch zadržiavaných Iráncov, ako aj tretieho, ktorý bol v auguste omilostený, prepustila.
Medzinárodný tlak na Irán, ktorý mal zaistiť jej prepustenie, sa vystupňoval v posledných mesiacoch po správach, že jej zdravie sa počas dlhých období väznenia na samotke zhoršilo a že ju premiestnili do neslávne známej púštnej väznice Karčak východne od Teheránu.
Tá je pokladaná za najnebezpečnejšiu pre ženy. Moorová-Gilbertová podnikla aj protestné hladovky a prosila austrálsku vládu, aby urobila viac na jej prepustenie.
Jej zadržiavanie ešte zhoršilo napätie vo vzťahoch Iránu a Západu, ktoré dosiahlo vrchol tento rok už skôr, po zabití vplyvného iránskeho generála Američanmi v Bagdade a po iránskych odvetných náletoch na americkú vojenskú základňu v Iraku.
