Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas šesťtýždňovej vojny prišlo v Náhornom Karabachu o život 1000 ľudí.
Autor TASR
Moskva 17. novembra (TASR) – Azerbajdžan a Arménsko si vymenili 200 tiel ľudí zabitých v bojoch o sporný región Náhorný Karabach. Informovala o tom v utorok tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na ruské médiá a Červený kríž.
K výmene došlo v prítomnosti členov ruských mierových jednotiek, uviedol šéf Medzinárodného výboru Červeného kríža Peter Maurer. Hovorca Červeného kríža počet vymenených tiel nepotvrdil. Podľa jeho vyjadrenia sa tento proces začal minulý týždeň.
Počas šesťtýždňového konfliktu medzi Azerbajdžanom a susedným Arménskom prišlo o život viac než 1000 ľudí.
Náhorný Karabach, ktorý je už štvrťstoročie ovládaný prevažne kresťanskými arménskymi vojakmi, je považovaný medzinárodným spoločenstvom za súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu. Azerbajdžanské sily zabrali počas svojej vojenskej ofenzívy, ktorá sa začala koncom septembra, značnú časť územia tohto separatistického regiónu.
Arménsko súhlasilo, že Azerbajdžanu odstúpi niekoľko častí Náhorného Karabachu v rámci mierovej dohody, ktorú dosiahli minulý týždeň obe strany a Rusko ako regionálna veľmoc.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev so svojou manželkou, prvou viceprezidentkou Mehriban Alijevovou, v pondelok uskutočnili návštevu jednotlivých častí regiónu. „Vzadu vidíte stred mesta Džabrajil. Nepriateľ zničil celú infraštruktúru a bude sa za to zodpovedať na medzinárodných súdoch," uviedol Alijev.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan – blízky spojenec Azerbajdžanu – medzitým zaslal do parlamentu podnet, aby jeho krajina vyslala do Azerbajdžanu vojakov na monitorovanie prímeria v Náhornom Karabachu.
Arménsko sa zaviazalo Azerbajdžanu odovzdať kontrolu nad viacerými okresmi v súlade s trilaterálnou dohodou, ktorú 9. novembra podpísali ruský prezident Vladimir Putin, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan.
Táto dohoda je mnohými Arménmi vnímaná ako kapitulácia a v Arménsku po jej podpísaní vypukli protesty, ktorých účastníci žiadajú Pašinjanovu demisiu a vypovedanie dohody. Obyvatelia niektorých okresov, ktoré majú pripadnúť Azerbajdžanu, podpaľujú svoje domy.
K výmene došlo v prítomnosti členov ruských mierových jednotiek, uviedol šéf Medzinárodného výboru Červeného kríža Peter Maurer. Hovorca Červeného kríža počet vymenených tiel nepotvrdil. Podľa jeho vyjadrenia sa tento proces začal minulý týždeň.
Počas šesťtýždňového konfliktu medzi Azerbajdžanom a susedným Arménskom prišlo o život viac než 1000 ľudí.
Náhorný Karabach, ktorý je už štvrťstoročie ovládaný prevažne kresťanskými arménskymi vojakmi, je považovaný medzinárodným spoločenstvom za súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu. Azerbajdžanské sily zabrali počas svojej vojenskej ofenzívy, ktorá sa začala koncom septembra, značnú časť územia tohto separatistického regiónu.
Arménsko súhlasilo, že Azerbajdžanu odstúpi niekoľko častí Náhorného Karabachu v rámci mierovej dohody, ktorú dosiahli minulý týždeň obe strany a Rusko ako regionálna veľmoc.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev so svojou manželkou, prvou viceprezidentkou Mehriban Alijevovou, v pondelok uskutočnili návštevu jednotlivých častí regiónu. „Vzadu vidíte stred mesta Džabrajil. Nepriateľ zničil celú infraštruktúru a bude sa za to zodpovedať na medzinárodných súdoch," uviedol Alijev.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan – blízky spojenec Azerbajdžanu – medzitým zaslal do parlamentu podnet, aby jeho krajina vyslala do Azerbajdžanu vojakov na monitorovanie prímeria v Náhornom Karabachu.
Arménsko sa zaviazalo Azerbajdžanu odovzdať kontrolu nad viacerými okresmi v súlade s trilaterálnou dohodou, ktorú 9. novembra podpísali ruský prezident Vladimir Putin, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan.
Táto dohoda je mnohými Arménmi vnímaná ako kapitulácia a v Arménsku po jej podpísaní vypukli protesty, ktorých účastníci žiadajú Pašinjanovu demisiu a vypovedanie dohody. Obyvatelia niektorých okresov, ktoré majú pripadnúť Azerbajdžanu, podpaľujú svoje domy.
