Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mierové rokovania medzi Baku a Jerevanom stále prebiehajú.
Autor TASR
Baku 30. mája (TASR) - Azerbajdžan plánuje od septembra začať s opätovným osídľovaním metropoly sporného regiónu Náhorný Karabach, nad ktorým prevzalo vlani Baku úplnú kontrolu, čo viedlo k úteku väčšinového etnicky arménskeho obyvateľstva. Avizoval to azerbajdžanský prezident Ilham Alijev, napísala v stredu agentúra Reuters.
Alijev povedal na utorňajšom stretnutí s obyvateľmi mesta Chodžali, taktiež ležiacom v Náhornom Karabachu, že Azerbajdžan začne v septembri s opätovným osídľovaním mesta Chankendi, ktoré Arméni nazývajú Stepanakert a je metropolou tohto regiónu.
"Ako prví sa (tam) presťahujú študenti a ich učitelia," povedal Alijev podľa stredajšej správy azerbajdžanských médií. "Začne fungovať karabašská univerzita," dodal.
Azerbajdžan podľa jeho slov začne v septembri aj s osídľovaním opusteného mesta Agdam, kde sa nachádza rusko-turecké centrum pre monitorovanie prímeria v Karabachu, ktoré však bolo v apríli zatvorené v súvislosti so stiahnutím ruských mierových síl z regiónu.
Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.
Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu vlani v septembri, keď jeho sily uskutočnili bleskovú ofenzívu. Po jej skončení z Karabachu do Arménska ušli tisíce karabašských Arménov, oficiálne údaje hovoria až o 100.000, čo predstavuje viac než 80 percent z dovtedajšieho tamojšieho arménskeho obyvateľstva.
Arménsko v tejto súvislosti obvinilo Azerbajdžan z etnických čistiek. Baku to však poprelo s tým, že etnickí Arméni mohli v Karabachu zostať. Tí sa však uchýlili k masovému úteku tvrdiac, že sa na území Azerbajdžanu necítia bezpečne.
Mierové rokovania medzi Baku a Jerevanom stále ešte prebiehajú. V polovici apríla uzavreli krajiny dohody o delimitácii svojich hraníc, podľa ktorých má Azerbajdžanu pripadnúť časť územia arménskej oblasti Tavuš a Jerevan sa vzdá štyroch neobývaných pohraničných obcí. Dohoda vyvolala v Jerevane masové protesty.
Alijev povedal na utorňajšom stretnutí s obyvateľmi mesta Chodžali, taktiež ležiacom v Náhornom Karabachu, že Azerbajdžan začne v septembri s opätovným osídľovaním mesta Chankendi, ktoré Arméni nazývajú Stepanakert a je metropolou tohto regiónu.
"Ako prví sa (tam) presťahujú študenti a ich učitelia," povedal Alijev podľa stredajšej správy azerbajdžanských médií. "Začne fungovať karabašská univerzita," dodal.
Azerbajdžan podľa jeho slov začne v septembri aj s osídľovaním opusteného mesta Agdam, kde sa nachádza rusko-turecké centrum pre monitorovanie prímeria v Karabachu, ktoré však bolo v apríli zatvorené v súvislosti so stiahnutím ruských mierových síl z regiónu.
Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.
Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu vlani v septembri, keď jeho sily uskutočnili bleskovú ofenzívu. Po jej skončení z Karabachu do Arménska ušli tisíce karabašských Arménov, oficiálne údaje hovoria až o 100.000, čo predstavuje viac než 80 percent z dovtedajšieho tamojšieho arménskeho obyvateľstva.
Arménsko v tejto súvislosti obvinilo Azerbajdžan z etnických čistiek. Baku to však poprelo s tým, že etnickí Arméni mohli v Karabachu zostať. Tí sa však uchýlili k masovému úteku tvrdiac, že sa na území Azerbajdžanu necítia bezpečne.
Mierové rokovania medzi Baku a Jerevanom stále ešte prebiehajú. V polovici apríla uzavreli krajiny dohody o delimitácii svojich hraníc, podľa ktorých má Azerbajdžanu pripadnúť časť územia arménskej oblasti Tavuš a Jerevan sa vzdá štyroch neobývaných pohraničných obcí. Dohoda vyvolala v Jerevane masové protesty.
