Na archívnej snímke etnickí arménski vojaci kráčajú pri ceste neďaleko hranice medzi Náhorným Karabachom a Arménskom počas bojov medzi arménskymi a azerbajdžanskými vojenskými jednotkami v samozvanom regióne Náhorný Karabach 8. novembra 2020.Foto: TASR/AP
Podľa Azerbajdžanu v medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republike stále pôsobia arménski vojaci, ktorí počas útoku vo štvrtok 26. novembra zabili troch príslušníkov azerbajdžanských síl.
Baku 13. decembra (TASR) - Pri ozbrojených zrážkach s arménskymi separatistami v spornom území Náhorného Karabachu zahynuli štyria príslušníci azerbajdžanskej armády, uviedlo v nedeľu azerbajdžanské ministerstvo obrany a obvinilo Arménsko z porušovania mierovej dohody. Informovala o tom agentúra AFP.
Podľa Azerbajdžanu v medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republike stále pôsobia arménski vojaci, ktorí počas útoku vo štvrtok 26. novembra zabili troch príslušníkov azerbajdžanských síl. Štvrtý vojak údajne zomrel počas útoku arménskych separatistov na okres Hadrut na juhu Karabachu v utorok 1. decembra.
Arménsko a Azerbajdžan sa navzájom obviňujú z porušovania mierovej zmluvy podpísanej v noci na 10. novembra, ktorá ukončila 44 dní bojov o Náhorný Karabach.
Arménske ministerstvo obrany v sobotu obvinilo Azerbajdžan z útoku na spomínanú obec Hadrut, ako aj na osady Mec Taglar a Chcaberd ležiace taktiež na juhu Karabachu. Ministerstvo spresnilo, že jednotky armády neuznanej Náhornokarabašskej republiky podnikajú primerané opatrenia proti postupu azerbajdžanských síl. Výsledky konfliktu v Náhornom Karabachu.Foto: TASR/AP
"Arménska strana má šesť zranených," uviedlo v nedeľu spomínané ministerstvo, pričom Azerbajdžan obvinilo z "provokácie".
O incidente v okrese Hadrut bolo informované aj Rusko, ktoré má podľa mierovej dohody monitorovať dodržiavanie prímeria v Karabachu. Rusko následne vyzvalo všetky strany konfliktu, aby sa okamžite vrátili k rešpektovaniu režimu úplného prímeria.
Náhorný Karabach leží v Azerbajdžane, ale od skončenia separatistickej vojny v roku 1994 bol pod kontrolou síl tamojších Arménov podporovaných vládou v Jerevane. Spomínaná vojna de facto ponechala Náhorný Karabach a podstatnú časť okolitého územia v arménskych rukách.
Za 44 dní bojov, ktoré vypukli koncom septembra a vyžiadali sa na oboch stranách viac ako 5600 obetí, azerbajdžanská armáda prenikla hlboko do vnútrozemia Náhorného Karabachu a začiatkom novembra tým prinútila Arménsko, aby prijalo mierovú dohodu, podľa ktorej Azerbajdžan získal späť väčšinu regiónu spolu s okolitými oblasťami.
Azerbajdžan toto svoje víťazstvo oslávil vo štvrtok vojenskou prehliadkou, na ktorej sa zúčastnil aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Mierová dohoda bola pre Arménov veľkým šokom a vyvolala protesty požadujúce demisiu predsedu vlády Nikola Pašinjana, ktorý však odmietol odstúpiť, píše agentúra AP.
Samotný Pašinjan označil mierovú dohodu za trpký, ale nevyhnutný krok, ktorý Azerbajdžanu zabránil v ovládnutí celého Náhorného Karabachu.
