V Jevlachu bol prítomný aj zástupca ruského vojenského kontingentu, ktorého príslušníci mali dohliadať na dodržiavanie prímeria uzavretého po vojenskom konflikte v roku 2020.
Autor TASR
Baku 21. septembra (TASR) — Prvé rozhovory medzi arménskymi separatistami a Azerbajdžanom o integrácii odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach, ktoré sa konali v azerbajdžanskom meste Jevlach, sa skončili po dvoch hodinách. Azerbajdžan toto rokovanie označil za konštruktívne a informoval, že obe strany sa dohodli na ďalších rokovaniach "v blízkej budúcnosti". Baku okrem toho súhlasilo s poskytnutím potravinovej a humanitárnej pomoci pre daný región.
S odvolaním sa na azerbajdžanské elektronické médiá o tom informovala agentúra AFP, ktorá podotkla, že po skončení rokovania nebola naplánovaná tlačová konferencia.
Podľa dostupných správ azerbajdžanskú stranu na stretnutí zastupoval okrem iných Ramin Mammadov, ktorý zodpovedá za kontakty s arménskymi obyvateľmi žijúcimi v Karabachu.
V Jevlachu bol prítomný aj zástupca ruského vojenského kontingentu, ktorého príslušníci mali dohliadať na dodržiavanie prímeria uzavretého po vojenskom konflikte v roku 2020.
Rokovanie v Jevlachu sa konalo po dvoch dňoch eskalácie situácie v Náhornom Karabachu. Baku najprv obvinilo Arménsko a separatistov v Karabachu zo zosnovania teroristických útokov. Dôvodom tohto obvinenia bol incident z utorka, keď pod autom azerbajdžanskej agentúry pre výstavbu diaľnic a vojenskej infraštruktúry explodovala mína, ktorá zabila a zranila vojakov azerbajdžanskej armády.
Azerbajdžan krátko na to spustil v Náhornom Karabachu pozemnú "protiteroristickú" vojenskú operáciu, ktorej cieľom malo byť "nastolenie ústavného poriadku". Jerevan však deklaroval, že v Karabachu sa nenachádzajú žiadne arménske ozbrojené sily.
V stredu popoludní sa zainteresované strany dohodli na prímerí sprostredkovanom ruskými jednotkami, pričom Baku uviedlo, že ciele protiteroristickej operácie boli dosiahnuté a azerbajdžanská suverenita nad sporným regiónom obnovená.
Kancelária azerbajdžanského prezidenta však v ten istý deň informovala, že má pripravený plán sociálno-ekonomickej integrácie karabašských Arménov do azerbajdžanskej spoločnosti. Ich integráciu zároveň Baku označilo za vnútornú záležitosť Azerbajdžanu.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vo svojom vyhlásení prisľúbil vytvoriť v Karabachu atraktívne podmienky pre život a vyjadril presvedčenie, že miestni Arméni sa dočkajú obratu k lepšiemu, "pretože naším zámerom je budovať spoločný život na základe mieru, vzájomného porozumenia a úcty".
Podľa Alijeva, citovaného agentúrou Anadolu Ajansi, sa "pre obyčajných ľudí žijúcich v Karabachu vytvorila nová historická šanca", ktorú by si nemali nechať ujsť.
S odvolaním sa na azerbajdžanské elektronické médiá o tom informovala agentúra AFP, ktorá podotkla, že po skončení rokovania nebola naplánovaná tlačová konferencia.
Podľa dostupných správ azerbajdžanskú stranu na stretnutí zastupoval okrem iných Ramin Mammadov, ktorý zodpovedá za kontakty s arménskymi obyvateľmi žijúcimi v Karabachu.
V Jevlachu bol prítomný aj zástupca ruského vojenského kontingentu, ktorého príslušníci mali dohliadať na dodržiavanie prímeria uzavretého po vojenskom konflikte v roku 2020.
Rokovanie v Jevlachu sa konalo po dvoch dňoch eskalácie situácie v Náhornom Karabachu. Baku najprv obvinilo Arménsko a separatistov v Karabachu zo zosnovania teroristických útokov. Dôvodom tohto obvinenia bol incident z utorka, keď pod autom azerbajdžanskej agentúry pre výstavbu diaľnic a vojenskej infraštruktúry explodovala mína, ktorá zabila a zranila vojakov azerbajdžanskej armády.
Azerbajdžan krátko na to spustil v Náhornom Karabachu pozemnú "protiteroristickú" vojenskú operáciu, ktorej cieľom malo byť "nastolenie ústavného poriadku". Jerevan však deklaroval, že v Karabachu sa nenachádzajú žiadne arménske ozbrojené sily.
V stredu popoludní sa zainteresované strany dohodli na prímerí sprostredkovanom ruskými jednotkami, pričom Baku uviedlo, že ciele protiteroristickej operácie boli dosiahnuté a azerbajdžanská suverenita nad sporným regiónom obnovená.
Kancelária azerbajdžanského prezidenta však v ten istý deň informovala, že má pripravený plán sociálno-ekonomickej integrácie karabašských Arménov do azerbajdžanskej spoločnosti. Ich integráciu zároveň Baku označilo za vnútornú záležitosť Azerbajdžanu.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vo svojom vyhlásení prisľúbil vytvoriť v Karabachu atraktívne podmienky pre život a vyjadril presvedčenie, že miestni Arméni sa dočkajú obratu k lepšiemu, "pretože naším zámerom je budovať spoločný život na základe mieru, vzájomného porozumenia a úcty".
Podľa Alijeva, citovaného agentúrou Anadolu Ajansi, sa "pre obyčajných ľudí žijúcich v Karabachu vytvorila nová historická šanca", ktorú by si nemali nechať ujsť.