Územie, s ktorého odstúpením Arménsko súhlasilo, má pritom pre túto vnútrozemskú krajinu strategický význam, lebo ním prechádzajú úseky dôležitej diaľnice do Gruzínska.
Autor TASR
Baku 24. mája (TASR) - Azerbajdžanská pohraničná služba prevzala kontrolu nad územím štyroch dedín v okrese Gazach na hraniciach s Arménskom. S odvolaním sa na tlačovú službu podpredsedu azerbajdžanskej vlády o tom v piatok informovala ruská agentúra TASS, ktorú citovala agentúra AFP.
Arménsko v apríli avizovalo, že Azerbajdžanu vráti tieto neobývané dediny v pohraničí. Obe strany označili tento krok za míľnik na ceste k mierovej dohode medzi Jerevanom a Baku. Toto rozhodnutie arménskeho premiéra Nikola Pašinjana však v Arménsku vyvolalo pouličné protesty.
V polovici apríla Arménsko a Azerbajdžan uzavreli dohody o delimitácii hraníc, podľa ktorých by v prvej fáze mala časť územia arménskej oblasti Tavuš pripadnúť Azerbajdžanu. Jerevan sa tak musel v prospech Baku vzdať štyroch štyroch pohraničných dedín, ktoré Arménsko zabralo ešte v 90. rokoch 20. storočia.
Premiér Pašinjan vtedy v súvislosti s dohodami objasnil, že "prvýkrát od získania nezávislosti (od Sovietskeho zväzu v roku 1991) má naša republika oficiálne vymedzenú hranicu". Podľa neho sa takto posilní bezpečnosť a stabilita Arménska.
Územie, s ktorého odstúpením Arménsko súhlasilo, má pritom pre túto vnútrozemskú krajinu strategický význam, lebo ním prechádzajú úseky dôležitej diaľnice do Gruzínska.
Arménsko v apríli avizovalo, že Azerbajdžanu vráti tieto neobývané dediny v pohraničí. Obe strany označili tento krok za míľnik na ceste k mierovej dohode medzi Jerevanom a Baku. Toto rozhodnutie arménskeho premiéra Nikola Pašinjana však v Arménsku vyvolalo pouličné protesty.
V polovici apríla Arménsko a Azerbajdžan uzavreli dohody o delimitácii hraníc, podľa ktorých by v prvej fáze mala časť územia arménskej oblasti Tavuš pripadnúť Azerbajdžanu. Jerevan sa tak musel v prospech Baku vzdať štyroch štyroch pohraničných dedín, ktoré Arménsko zabralo ešte v 90. rokoch 20. storočia.
Premiér Pašinjan vtedy v súvislosti s dohodami objasnil, že "prvýkrát od získania nezávislosti (od Sovietskeho zväzu v roku 1991) má naša republika oficiálne vymedzenú hranicu". Podľa neho sa takto posilní bezpečnosť a stabilita Arménska.
Územie, s ktorého odstúpením Arménsko súhlasilo, má pritom pre túto vnútrozemskú krajinu strategický význam, lebo ním prechádzajú úseky dôležitej diaľnice do Gruzínska.