Rusko tradične podporuje Arménsko, zatiaľ čo Turecko je spojenom Azerbajdžanu.
Autor TASR
Brusel 27. septembra (TASR) - Predseda Európskej rady Charles Michel vyzval na zastavenie bojov, ktoré v nedeľu ráno vypukli v separatistickom regióne Náhorný Karabach, etnicky arménskej enkláve na území Azerbajdžanu.
"Vojenské akcie musia okamžite prestať, aby sa predišlo širšej eskalácii," uviedol Michel, podľa ktorého je nutný "okamžitý návrat k rokovaniam bez kladenia podmienok", informuje tlačová agentúra AFP.
K rovnakej výzve sa bezprostredne pridali aj Rusko, Francúzsko, Nemecko, Irán či Vatikán.
Pápež František počas príhovoru k veriacim na vatikánskom Námestí svätého Petra uviedol, že sa modlí za mier v kaukazskej oblasti. Líder 1,3 miliardy katolíkov vyzval ľudí, aby sa k nemu pripojili v tichej modlitbe.
Náhorný Karabach je medzinárodne uznaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu, ovládajú ho však etnicky arménski separatisti, ktorí sú kresťanskej viery, všíma si tlačová agentúra DPA.
Francúzsko, Rusko a USA sa pokúsili sprostredkovať mierovú dohodu ako tzv. minská skupina, ale iniciatíva v roku 2010 stroskotala.
Turecko - spojenec Azerbajdžanu - prisľúbilo vláde v Baku plnú podporu a vyzvalo Arménsko, aby sa vzdalo svojej "agresie" v Náhornom Karabachu.
"Všetkými prostriedkami podporíme našich azerbajdžanských bratov v boji za ochranu svojej územnej celistvosti," uviedol vo vyhlásení turecký minister obrany Hulusi Akar.
Turecko je kľúčovým spojencom Baku s úzkymi kultúrnymi a lingvistickými väzbami s Azerbajdžanom.
Ankara nemá diplomatické vzťahy s Jerevanom vzhľadom na spory týkajúce sa vyvražďovania Arménov v bývalej Osmanskej ríši, čo Arménsko považuje za genocídu.
Turecko zároveň obvinilo Jerevan z vypuknutia najnovšieho konfliktu. "Ostro odsudzujeme útok Arménska proti Azerbajdžanu," vyhlásil hovorca tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov hovoril so svojím tureckým náprotivkom Mevlutom Čavušogluom, pričom zdôraznil "potrebu čo najrýchlejšieho zastavenia paľby", hlási Moskva.
Rusko tradične podporuje Arménsko, zatiaľ čo Turecko je spojenom Azerbajdžanu.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v televíznom prejave k národu prisľúbil víťazstvo nad arménskymi silami. "Naša vec je spravodlivá a vyhráme," uviedol Alijev.
Arménsko i Azerbajdžan boli ako autonómne republiky súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu až do jeho rozpadu v roku 1991.
Separatistický karabašský líder Arajik Harutjunjan obvinil Ankaru z toho, že posiela do Azerbajdžanu žoldnierov.
"Máme informácie, že nájomní vojaci z Turecka a ďalších krajín boli letecky prepravení do Azerbajdžanu. Turecká armáda tam už je pod zásterkou vojenských cvičení," vyhlásil Harutjunjan.
"Vojenské akcie musia okamžite prestať, aby sa predišlo širšej eskalácii," uviedol Michel, podľa ktorého je nutný "okamžitý návrat k rokovaniam bez kladenia podmienok", informuje tlačová agentúra AFP.
K rovnakej výzve sa bezprostredne pridali aj Rusko, Francúzsko, Nemecko, Irán či Vatikán.
Pápež František počas príhovoru k veriacim na vatikánskom Námestí svätého Petra uviedol, že sa modlí za mier v kaukazskej oblasti. Líder 1,3 miliardy katolíkov vyzval ľudí, aby sa k nemu pripojili v tichej modlitbe.
Náhorný Karabach je medzinárodne uznaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu, ovládajú ho však etnicky arménski separatisti, ktorí sú kresťanskej viery, všíma si tlačová agentúra DPA.
Francúzsko, Rusko a USA sa pokúsili sprostredkovať mierovú dohodu ako tzv. minská skupina, ale iniciatíva v roku 2010 stroskotala.
Turecko - spojenec Azerbajdžanu - prisľúbilo vláde v Baku plnú podporu a vyzvalo Arménsko, aby sa vzdalo svojej "agresie" v Náhornom Karabachu.
"Všetkými prostriedkami podporíme našich azerbajdžanských bratov v boji za ochranu svojej územnej celistvosti," uviedol vo vyhlásení turecký minister obrany Hulusi Akar.
Turecko je kľúčovým spojencom Baku s úzkymi kultúrnymi a lingvistickými väzbami s Azerbajdžanom.
Ankara nemá diplomatické vzťahy s Jerevanom vzhľadom na spory týkajúce sa vyvražďovania Arménov v bývalej Osmanskej ríši, čo Arménsko považuje za genocídu.
Turecko zároveň obvinilo Jerevan z vypuknutia najnovšieho konfliktu. "Ostro odsudzujeme útok Arménska proti Azerbajdžanu," vyhlásil hovorca tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov hovoril so svojím tureckým náprotivkom Mevlutom Čavušogluom, pričom zdôraznil "potrebu čo najrýchlejšieho zastavenia paľby", hlási Moskva.
Rusko tradične podporuje Arménsko, zatiaľ čo Turecko je spojenom Azerbajdžanu.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v televíznom prejave k národu prisľúbil víťazstvo nad arménskymi silami. "Naša vec je spravodlivá a vyhráme," uviedol Alijev.
Arménsko i Azerbajdžan boli ako autonómne republiky súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu až do jeho rozpadu v roku 1991.
Separatistický karabašský líder Arajik Harutjunjan obvinil Ankaru z toho, že posiela do Azerbajdžanu žoldnierov.
"Máme informácie, že nájomní vojaci z Turecka a ďalších krajín boli letecky prepravení do Azerbajdžanu. Turecká armáda tam už je pod zásterkou vojenských cvičení," vyhlásil Harutjunjan.