Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V apríli tohto roka Azerbajdžan zriadil hraničný priechod na vstup do Lačinského koridoru - jedinej cesty spájajúcej oblasti Náhorného Karabachu obývané etnickými Arménmi s územím Arménska.
Autor TASR
Jerevan 19. júna (TASR) - Azerbajdžan blokuje prístup do regiónu Náhorný Karabach, oznámila v pondelok arménska pobočka Medzinárodného výboru Červeného kríža. Správa prichádza v čase rastúcich obáv z ďalšieho zhoršovania humanitárnej situácie v tejto oblasti, o ktorú vedú dlhoročný spor Arménsko s Azerbajžanom.
V apríli tohto roka Azerbajdžan zriadil hraničný priechod na vstup do Lačinského koridoru - jedinej cesty spájajúcej oblasti Náhorného Karabachu obývané etnickými Arménmi s územím Arménska.
Stalo sa tak po niekoľko mesiacov trvajúcej blokáde zo strany azerbajdžanských environmentálnych aktivistov, ktorá podľa Jerevanu viedla k humanitárnej kríze súvisiacej s nedostatkom potravín a paliva, píše agentúra AFP.
Azerbajdžan v tom čase nástojil na tom, že civilná doprava môže cez Lačinský koridor fungovať bez obmedzení. Arménsko však minulý týždeň obvinilo Baku z blokovania dopravy.
"Od štvrtka nedošlo k žiadnemu pohybu sprostredkovanému Červeným krížom cez Lačinský koridor," potvrdila pre AFP Zara Amatuniová, hovorkyňa MVČK v Arménsku. "Humanitárne zásobovanie liekmi a ďalším zdravotníckym materiálom do nemocníc v Karabachu, ako aj prevoz vážne chorých pacientov bol prerušený," dodala.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan minulý týždeň upozornil, že sa "humanitárna situácia v Karabachu dramaticky zhoršila". Zásobovanie potravinami bolo podľa neho prakticky prerušené a pacientom nie je umožnené prijatie do nemocníc v Arménsku, spresnil.
Kroky zo strany Baku "dokazujú, že Azerbajdžan vykonáva v Karabachu politiku etnickej čistky", uviedol Pašinjan.
Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu ešte 22. februára tohto roka nariadil Azerbajdžanu, aby zabezpečil na spomínanej trase voľný pohyb, pripomína AFP.
Náhorný Karabach je zdrojom konfliktu medzi oboma kaukazskými susedmi od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Spory medzi etnickými Arménmi a turkickými Azerbajdžancami trvajú však už viac ako storočie.
Azerbajdžan roku 2020 prevzal kontrolu nad oblasťami, ktoré v horskej enkláve a jej okolí kontrolovali etnickí Arméni, a odvtedy pravidelne obmedzuje prístup k jedinej prístupovej ceste spájajúcej Náhorný Karabach s Arménskom, od ktorej je enkláva finančne a vojensky závislá.
V apríli tohto roka Azerbajdžan zriadil hraničný priechod na vstup do Lačinského koridoru - jedinej cesty spájajúcej oblasti Náhorného Karabachu obývané etnickými Arménmi s územím Arménska.
Stalo sa tak po niekoľko mesiacov trvajúcej blokáde zo strany azerbajdžanských environmentálnych aktivistov, ktorá podľa Jerevanu viedla k humanitárnej kríze súvisiacej s nedostatkom potravín a paliva, píše agentúra AFP.
Azerbajdžan v tom čase nástojil na tom, že civilná doprava môže cez Lačinský koridor fungovať bez obmedzení. Arménsko však minulý týždeň obvinilo Baku z blokovania dopravy.
"Od štvrtka nedošlo k žiadnemu pohybu sprostredkovanému Červeným krížom cez Lačinský koridor," potvrdila pre AFP Zara Amatuniová, hovorkyňa MVČK v Arménsku. "Humanitárne zásobovanie liekmi a ďalším zdravotníckym materiálom do nemocníc v Karabachu, ako aj prevoz vážne chorých pacientov bol prerušený," dodala.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan minulý týždeň upozornil, že sa "humanitárna situácia v Karabachu dramaticky zhoršila". Zásobovanie potravinami bolo podľa neho prakticky prerušené a pacientom nie je umožnené prijatie do nemocníc v Arménsku, spresnil.
Kroky zo strany Baku "dokazujú, že Azerbajdžan vykonáva v Karabachu politiku etnickej čistky", uviedol Pašinjan.
Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu ešte 22. februára tohto roka nariadil Azerbajdžanu, aby zabezpečil na spomínanej trase voľný pohyb, pripomína AFP.
Náhorný Karabach je zdrojom konfliktu medzi oboma kaukazskými susedmi od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Spory medzi etnickými Arménmi a turkickými Azerbajdžancami trvajú však už viac ako storočie.
Azerbajdžan roku 2020 prevzal kontrolu nad oblasťami, ktoré v horskej enkláve a jej okolí kontrolovali etnickí Arméni, a odvtedy pravidelne obmedzuje prístup k jedinej prístupovej ceste spájajúcej Náhorný Karabach s Arménskom, od ktorej je enkláva finančne a vojensky závislá.
