Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od začiatku 90. rokov mali etnickí Arméni vojenskú kontrolu nad celým Náhorným Karabachom a značnými časťami azerbajdžanského územia, ktoré ho obklopovalo.
Autor TASR
Moskva 14. novembra (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu apeloval na azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, aby zaistil, že Azerbajdžan bude chrániť kresťanské svätyne v tých častiach Náhorného Karabachu, ktoré mu pripadnú podľa tohtotýždňovej dohody o prímerí.
Ako pripomenula agentúra Reuters, Rusko v noci na utorok sprostredkovalo prímerie, ktoré potvrdzuje územné zisky Azerbajdžanu v Karabachu.
Putin však v sobotu v telefonickom rozhovore Alijevovi pripomenul, že v karabašských enklávach, ktoré podľa medzinárodného práva patria Azerbajdžanu, ale žije tam arménske obyvateľstvo, sú kresťanské kostoly a kláštory. V tejto súvislosti Putin zdôraznil dôležitosť zaistenia bezpečnosti a normálneho cirkevného života v týchto svätyniach.
Alijev podľa Kremľa vyjadril pochopenie pre túto požiadavku a ubezpečil, že azerbajdžanská strana bude konať v tomto duchu.
Arménska cirkev medzitým v sobotu vydala vyhlásenie, že v noci z 9. na 10. novembra, po podpísaní dohody o prímerí a zastavení bojov v Náhornom Karabachu, "Azerbajdžanci, ktorí napadli mesto Šuši v Arcachu, znesvätili katedrálu Krista Spasiteľa, pričom zanechali po sebe stopy na vonkajších aj vnútorných stenách chrámu".
Počas nedávnych bojov sa v médiách objavili informácie, že táto katedrála bola poškodená ostreľovaním z azerbajdžanskej strany.
Od začiatku 90. rokov mali etnickí Arméni vojenskú kontrolu nad celým Náhorným Karabachom a značnými časťami azerbajdžanského územia, ktoré ho obklopovalo. Teraz stratili veľkú časť samotnej enklávy, ako aj okolitého územia, dodal Interfax.
Obyvatelia viacerých okresov medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republiky, ktoré by v súlade s trojstranným vyhlásením mali pripadnúť Azerbajdžanu, pokračujú v podpaľovaní svojich domov, ktoré by museli opustiť.
Jeden z arménskych obyvateľov dediny Charektar v okrese Kelbadžar, ktorá pripadne Azerbajdžanu, pre agentúru AFP vysvetlil, že podpálil svoj dom, lebo ho "nemôže prenechať Turkom", ako Azerbajdžancov Arméni často nazývajú.
Dodal, že svoj dom podpáli každý dedinčan. Spresnil, že mnohí presťahovali aj pozostatky svojich predkov, aby predišli tomu, že "Azerbajdžanci budú mať veľkú radosť zo znesvätenia našich hrobov". Čas opustiť dedinu majú etnickí Arméni do sobotňajšej polnoci.
Ako pripomenula agentúra Reuters, Rusko v noci na utorok sprostredkovalo prímerie, ktoré potvrdzuje územné zisky Azerbajdžanu v Karabachu.
Putin však v sobotu v telefonickom rozhovore Alijevovi pripomenul, že v karabašských enklávach, ktoré podľa medzinárodného práva patria Azerbajdžanu, ale žije tam arménske obyvateľstvo, sú kresťanské kostoly a kláštory. V tejto súvislosti Putin zdôraznil dôležitosť zaistenia bezpečnosti a normálneho cirkevného života v týchto svätyniach.
Alijev podľa Kremľa vyjadril pochopenie pre túto požiadavku a ubezpečil, že azerbajdžanská strana bude konať v tomto duchu.
Arménska cirkev medzitým v sobotu vydala vyhlásenie, že v noci z 9. na 10. novembra, po podpísaní dohody o prímerí a zastavení bojov v Náhornom Karabachu, "Azerbajdžanci, ktorí napadli mesto Šuši v Arcachu, znesvätili katedrálu Krista Spasiteľa, pričom zanechali po sebe stopy na vonkajších aj vnútorných stenách chrámu".
Počas nedávnych bojov sa v médiách objavili informácie, že táto katedrála bola poškodená ostreľovaním z azerbajdžanskej strany.
Od začiatku 90. rokov mali etnickí Arméni vojenskú kontrolu nad celým Náhorným Karabachom a značnými časťami azerbajdžanského územia, ktoré ho obklopovalo. Teraz stratili veľkú časť samotnej enklávy, ako aj okolitého územia, dodal Interfax.
Obyvatelia viacerých okresov medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republiky, ktoré by v súlade s trojstranným vyhlásením mali pripadnúť Azerbajdžanu, pokračujú v podpaľovaní svojich domov, ktoré by museli opustiť.
Jeden z arménskych obyvateľov dediny Charektar v okrese Kelbadžar, ktorá pripadne Azerbajdžanu, pre agentúru AFP vysvetlil, že podpálil svoj dom, lebo ho "nemôže prenechať Turkom", ako Azerbajdžancov Arméni často nazývajú.
Dodal, že svoj dom podpáli každý dedinčan. Spresnil, že mnohí presťahovali aj pozostatky svojich predkov, aby predišli tomu, že "Azerbajdžanci budú mať veľkú radosť zo znesvätenia našich hrobov". Čas opustiť dedinu majú etnickí Arméni do sobotňajšej polnoci.
