New York 29. septembra (TASR) - Azerbajdžanský minister zahraničných vecí v sobotu na výročnom zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov uviedol, že "čiastočný mier" s Arménskom nie je možný. Obe znepriatelené krajiny sa približujú k uzavretiu mierovej dohody. Jej finalizáciu však komplikuje požiadavka Azerbajdžanu na zmenu arménskej ústavy. TASR informuje podľa agentúry AFP.

"Čiastočný mier neprichádza do úvahy po toľkej bolesti a utrpení, ktoré spôsobili územné nároky," uviedol v OSN Džejhun Bajramov, ktorý trvá najmä na zmene arménskej ústavy, ktorej článok odkazuje na znovuzjednotenie krajiny s Náhorným Karabachom.

Azerbajdžan je dlhoročným rivalom susedného Arménska, s ktorým viedol viacero konfliktov o sporné územie Náhorného Karabachu v západnom Azerbajdžane. Po prvej vojne o Náhorný Karabach v 90. rokoch región ovládli arménski separatisti. Baku nad ním obnovilo kontrolu pred rokom po bleskovej ofenzíve. Región následne opustilo viac ako 100.000 Arménov.

Obe strany už niekoľko mesiacov vedú mierové rokovania, ktoré majú zabezpečiť trvalý mier. Jerevan aj Baku viackrát vyhlásili, že dosiahnutie dohody je blízko. Stále však panujú nezhody na niekoľkých otázkach. Jednou z nich je aj zmena arménskej ústavy. Azerbajdžan tvrdí, že pre finalizáciu mierovej dohody je nutné, aby sa Arménsko "vykonaním ústavných zmien raz a navždy právnou cestou vzdalo územných nárokov voči Azerbajdžanu."

Na zmenu arménskej ústavy je potrebné referendum. AFP však pripomína, že úspech ľudového hlasovania o tejto otázke je veľmi neistý a celý proces by bol zdĺhavý. Západní vyjednávači uviedli, že Azerbajdžan žiada nemožné a stanovením tejto podmienky brzdí mierový proces.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vo štvrtok vyhlásil, že mier s Azerbajdžanom "je nielen možný, ale aj na dosah". Vo svojom prejave v OSN Pašinjan uviedol, že je pripravený splniť kľúčovú požiadavku vlády v Baku, ktorou je umožnenie neprerušovaného prístupu cez arménske územie pre Azerbajdžan do jeho exklávy Nachičevan na juhozápadných hraniciach Arménska. Azerbajdžan by tak získal prepojenie so svojím najdôležitejším spojencom Tureckom.

Pašinjan trvá na tom, že návrh mierovej zmluvy by mali podpísať okamžite. Podľa neho "neexistuje žiadny precedens mierovej alebo akejkoľvek inej dohody, ktorá by upravovala alebo riešila všetky náležitosti."

AFP pripomína, že impulzom na finalizáciu dohody môže byť tohtoročná Konferencia OSN o zmene klímy (COP29), ktorá sa bude konať v novembri v azerbajdžanskej metropole Baku. Medzinárodné spoločenstvo vyvíja tlak na azerbajdžanskú vládu, aby mierovú dohodu uzavrela ešte pre začiatkom konferencie.