Londýn 19. júla (TASR) - Bývalý starosta Londýna Boris Johnson, známy tiež z tzv. brexitovej kampane za vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie, je momentálnym favoritom na funkciu predsedu Konzervatívnej strany. Vyplýva to z jedného z posledných prieskumov, ktoré zverejnila spravodajská webová stránka ConservativeHome.com. Johnsona podľa prieskumu podporuje viac ako 70 percent straníckych voličov.

Ako britský poslanec parlamentu sa dostal do popredia napríklad aj svojimi kontroverznými výrokmi, za ktoré sa len málokedy ospravedlnil. Jeden z nich sa objavil v jeho článku z júla 2018, v ktorom prirovnal ženy zahalené v islamskej šatke zvanej burka k poštovým schránkam alebo bankovým lupičom.

Johnson ako predstaviteľ "brexitového" tábora založil kampaň najmä na tvrdení, že Británia odvádza do pokladnice EÚ týždenne 350 miliónov libier. Tieto peniaze by podľa neho mohli byť namiesto toho použité na financovanie štátneho systému zdravotníctva, ktorý sa v krajine teší veľkej obľube medzi obyvateľmi. Ním uvádzaná suma sa však neskôr ukázala ako nepravdivá. Ekonomickí experti vyrátali reálne poplatky Británie na menej ako polovicu.

Čo sa týka jeho vízie vedenia krajiny v otázke brexitu, prisľúbil vystúpenie Británie z EÚ do 31. októbra tohto roka. Dovtedy chce so zástupcami Únie vyrokovať nové podmienky dohody odchodu, ktoré by zahŕňali odstránenie "írskej poistky" a jej nahradenie "alternatívnymi opatreniami".

Ak lídri oboch táborov nevyrokujú novú dohodu, Johnson požiada Európsku úniu o čas navyše, počas ktorého chce vyrokovať zmluvu o voľnom obchode. Pokiaľ nebude dohoda uzavretá, Johnson sa zaviazal nedať Únii 39 miliárd libier, čo predstavuje výšku finančného vyrovnania medzi týmito dvoma stranami.

Ako riešenie otázky imigrácie chce v krajine predstaviť bodový systém, ktorý by bral do úvahy viacero faktorov. Napríklad či má jedinec v Británii stálu pracovnú ponuku, alebo jeho znalosť angličtiny.

Taktiež chce zablokovať imigrantom možnosť čerpania dávok hneď po ich príchode do Británie. Rovnako ako jeho oponent Jeremy Hunt sa aj Johnson vyjadril proti vládnemu cieľu zníženia čistej miery migrácie na 100.000 ľudí za rok.

Vo svojej doterajšej politickej kariére zastával Johnson jednu vládnu funkciu. Bol ministrom zahraničných vecí vo vláde Theresy Mayovej (2016-18). Tejto funkcie sa však po dvoch rokoch vzdal pre svoj dlhodobý nesúhlas s vyrokovanou dohodou premiérky o odchode Británie z EÚ.

Johnson bol prvýkrát zvolený do parlamentu v roku 2001, kde sedem rokov pôsobil ako zástupca volebného obvodu Henley na juhovýchode Anglicka. V období rokov 2008-16 vykonával funkciu starostu Londýna. V roku 2015 sa opätovne vrátil do parlamentu, tentoraz za londýnsky volebný obvod Uxbridge a South Ruislip.

Hlasovanie o novom predsedovi konzervatívcov, o ktorom rozhoduje v korešpondenčnom hlasovaní približne 160.000 členov strany, sa ukončí 22. júla. Meno novozvoleného lídra bude oficiálne vyhlásené nasledujúci deň.

Jeremy Hunt chce o brexite dohodu, v súboji o predsedu strany nie je favoritom

Súčasný britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt bojuje o post predsedu Konzervatívnej strany s Borisom Johnsonom. Toho ako šéfa rezortu diplomacie vystriedal v roku 2018. Podľa jedného z posledných prieskumov, ktoré zverejnila spravodajská webová stránka ConservativeHome.com, podporuje Hunta menej než 30 percent straníckych voličov.

Jeho prioritou pri riešení odchodu Británie z Európskej únie je vyrokovať tzv. "brexit s dohodou", čiže s konkrétnymi podmienkami vystúpenia. Nepodporuje súčasný návrh dohody premiérky Theresy Mayovej. Zároveň vyhlásil, že sa koncom leta stretne s viacerými predstaviteľmi EÚ, aby s nimi rokoval o svojej "alternatívnej dohode odchodu". Hunt bol pritom počas referenda v roku 2016 za zotrvanie krajiny v Únii.

Začiatkom septembra má v pláne predstaviť provizórny rozpočet brexitu bez dohodového plánu a do konca toho istého mesiaca sa aj definitívne rozhodne, či má jeho nový odchodový plán reálnu šancu na úspech. Ak bude vyhodnotenie negatívne, sústredí sa len na odchod Británie z Európskej únie bez dohody. Urobí tak však, ako sám dodal, "s ťažkým srdcom".

V otázke imigrácie do Británie zastáva voľnejšiu pozíciu než jeho protikandidát Johnson. Aj keď by podľa Hunta imigrácia do krajiny mohla byť flexibilnejšia, prednosť by podľa neho mali dostať pracovníci s určitými zručnosťami. Zaviazal sa, že ak by sa stal premiérom, zrušil by cieľ súčasnej vlády udržať migráciu pod číslom 100.000 ľudí za rok.

Okrem pozície ministra zahraničia vystriedal v minulosti ďalšie vládne pozície. Najprv bol ministrom kultúry a neskôr sa stal šéfom rezortu zdravotníctva. Počas jeho pôsobenia vari najvýraznejšie rezonoval konflikt ohľadom zmlúv tzv. "junior doctors", teda lekárov pripravujúcich sa na atestáciu.

Pre zefektívnenie zdravotníckeho systému predĺžil lekárom pracovnú dobu a zrušil príplatky za nadčasy počas večerov alebo víkendov. Tento krok vyvolal protesty nielen v rámci lekárskej komunity, ale aj širšej verejnosti.

Najvýraznejšou udalosťou počas jeho vedenia rezortu kultúry sa stali letné olympijské hry v Londýne v roku 2012, ktorých proces sa stretol najmä s pozitívnymi ohlasmi. Počas tohto obdobia úzko spolupracoval s vtedajším starostom mesta Johnsonom. Hunt sa počas trvania podujatia zameral najmä na dôležitosť turizmu do hlavného mesta a taktiež zdvojnásobil pôvodný olympijský rozpočet z 40 miliónov libier na 81 miliónov.

Ako poslanec sa do parlamentu dostal prvýkrát v roku 2005, keď sa stal zástupcom volebného obvodu Juhozápadné Surrey. Túto funkciu zastáva do dnešného dňa.