Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Babiš chcel v Ríme demonštrovať to, že Česko chce prísť s riešením problému migrácie.
Autor TASR
Rím 28. augusta (TASR) - Vyslanie jasného odkazu, že Európa migrantov neprijíma, finančná pomoc juhoeurópskym krajinám na boj proti pašerákom a dohody so štátmi severnej Afriky. To je podľa českého premiéra Andreja Babiša recept, ktorý chce ČR presadzovať ako celoeurópske riešenie problému nelegálnej migrácie, informoval server Novinky.cz.
Babiš to tlmočil v utorok talianskemu premiérovi Giuseppemu Contemu, s ktorým sa stretol počas pracovnej návštevy v Ríme. Zopakoval, že ČR neprijme žiadneho migranta, aj napriek tomu, že Conte ho na to pred časom vyzval.
"Počul to odo mňa, vysvetľoval som mu to a chápe to. V otázke relokácie sa líšime, relokácia ale nie je riešenie. Je potrebné systémové opatrenie. Keď Európa vyšle jasný signál, že neberieme, tak sa veci možno zásadne zmenia, ako to bolo v Austrálii. Dnes vypláva loď a keď ju nevezme Taliansko alebo Malta, tak ju prijme španielsky premiér," povedal Babiš novinárom.
V rámci svojej protiimigračnej diplomacie chce Babiš venovať rímskemu parku Villa Borghese sochu Jána Amosa Komenského, a to pri príležitosti 350. výročia narodenia tohto učiteľa národov, ktoré pripadá na rok 2020.
"Bude to také gesto od nášho štátu. Jan Amos Komenský hovoril, že riešenie migrácie nie je presídľovanie národov, ale ich vzdelávanie. Pokiaľ budú ľudia vzdelaní, tak zostanú doma a nebudú chcieť ísť inam do Európy," podotkol.
Babiš chcel v Ríme podľa vlastných slov demonštrovať to, že Česko chce prísť s riešením problému migrácie. Debatami o kvótach sa podľa neho zbytočne stratili štyri roky.
Nelegálnu migráciu musia podľa slov českého premiéra zastaviť Grécko, Španielsko, Malta i Taliansko, ktorým v tom treba finančne pomôcť - pričom s takouto podporou treba rátať aj v diskusii o rozpočte Únie.
Tá musí podľa neho naďalej finančne pomáhať v krajinách, odkiaľ ekonomickí migranti prichádzajú, a rokovať s Marokom, Alžírskom, Tuniskom, Líbyou a Egyptom, aby zastavili migráciu na svojich južných hraniciach. Kľúčová je podľa neho najmä dohoda s Líbyou.
Babiš v utorok v Ríme navštívil aj ústredie misie EÚ zameranej proti pašerákom v Stredozemnom mori, tzv. Operácie Sophia. Z Ríma odletel na návštevu Malty, kde o migrácii rokoval s predsedom tamojšej vlády Josephom Muscatom.
Babiš to tlmočil v utorok talianskemu premiérovi Giuseppemu Contemu, s ktorým sa stretol počas pracovnej návštevy v Ríme. Zopakoval, že ČR neprijme žiadneho migranta, aj napriek tomu, že Conte ho na to pred časom vyzval.
"Počul to odo mňa, vysvetľoval som mu to a chápe to. V otázke relokácie sa líšime, relokácia ale nie je riešenie. Je potrebné systémové opatrenie. Keď Európa vyšle jasný signál, že neberieme, tak sa veci možno zásadne zmenia, ako to bolo v Austrálii. Dnes vypláva loď a keď ju nevezme Taliansko alebo Malta, tak ju prijme španielsky premiér," povedal Babiš novinárom.
V rámci svojej protiimigračnej diplomacie chce Babiš venovať rímskemu parku Villa Borghese sochu Jána Amosa Komenského, a to pri príležitosti 350. výročia narodenia tohto učiteľa národov, ktoré pripadá na rok 2020.
"Bude to také gesto od nášho štátu. Jan Amos Komenský hovoril, že riešenie migrácie nie je presídľovanie národov, ale ich vzdelávanie. Pokiaľ budú ľudia vzdelaní, tak zostanú doma a nebudú chcieť ísť inam do Európy," podotkol.
Babiš chcel v Ríme podľa vlastných slov demonštrovať to, že Česko chce prísť s riešením problému migrácie. Debatami o kvótach sa podľa neho zbytočne stratili štyri roky.
Nelegálnu migráciu musia podľa slov českého premiéra zastaviť Grécko, Španielsko, Malta i Taliansko, ktorým v tom treba finančne pomôcť - pričom s takouto podporou treba rátať aj v diskusii o rozpočte Únie.
Tá musí podľa neho naďalej finančne pomáhať v krajinách, odkiaľ ekonomickí migranti prichádzajú, a rokovať s Marokom, Alžírskom, Tuniskom, Líbyou a Egyptom, aby zastavili migráciu na svojich južných hraniciach. Kľúčová je podľa neho najmä dohoda s Líbyou.
Babiš v utorok v Ríme navštívil aj ústredie misie EÚ zameranej proti pašerákom v Stredozemnom mori, tzv. Operácie Sophia. Z Ríma odletel na návštevu Malty, kde o migrácii rokoval s predsedom tamojšej vlády Josephom Muscatom.
