Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Český premiér A. Babiš s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom hovoril aj o vstupe ČR do eurozóny, pričom šéf exekutívy EÚ dal najavo, že Prahu do ničoho nenúti.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 30. januára (TASR) - Aktuálny vývoj v Českej republike, kvóty pre migrantov, tvorba dlhodobého rozpočtu EÚ po brexite a vstup do eurozóny boli hlavnými témami, ktoré prerokoval český premiér Andrej Babiš na pondelňajšej pracovnej večeri s predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom.
Babiš o týchto otázkach predtým hovoril aj s prvým podpredsedom EK Fransom Timmermansom a hlavným vyjednávačom EÚ pre brexit Michelom Barnierom.
V oblasti migrácie Babiš prezentoval nesúhlas Prahy s reformou azylového systému známou ako Dublin 4, hlavne v súvislosti s permanentnými utečeneckými kvótami, s tým, že tento problém rozdeľuje Európu.
"Chceme presvedčiť komisiu a ďalšie členské krajiny, že sme solidárni a že treba nájsť riešenie bez toho, aby sme museli prijímať utečencov," uviedol Babiš. Spomenul projekt krajín Vyšehradskej štvorky (V4) na podporu Talianska v Líbyi a vysielanie policajtov na ochranu hraníc Slovinska, Maďarska a Bulharska.
Babiš konštatoval, že žalobu EK na Českú republiku v súvislosti s kvótami "bude riešiť doma" v stanovenom termíne do dvoch mesiacov. Zároveň kritizoval situáciu, keď Česi majú problém legálne zamestnať Ukrajincov, ktorí chcú pracovať, kým na druhej strane do Európy prichádzajú nelegálni migranti. "Česko má záujem o inú pracovnú silu ako sú utečenci," povedal.
ČR podľa neho nevidí dôvod navyšovať dlhodobý rozpočet EÚ po roku 2020 tak, ako to navrhuje eurokomisia. Brusel chce po brexite navýšiť rozpočet o 1,1-1,2 percenta. Babiš poukázal na to, že EÚ zaznamenáva rast, zvyšujú sa odvody a aj príspevky jednotlivých štátov budú vyššie, čo znamená, že treba uskutočniť celkový prepočet. V dôsledku brexitu očakáva ČR menej zdrojov z EÚ, ale za dôležité považuje väčšiu flexibilitu pri presúvaní alokovaných zdrojov z jednej oblasti do druhej, a to aj bez súhlasu EK.
Juncker v pondelok zablahoželal českému prezidentovi Milošovi Zemanovi k znovuzvoleniu. Babiš v Bruseli bránil Zemana pred medzinárodnou kritikou.
"Povedal som mu, že pán prezident sa snaží sprostredkovať biznis pre naše firmy a nie je hodnotený spravodlivo. Ak má ten kontakt na čínskeho alebo ruského prezidenta a naše firmy urobia kvôli tomu biznis, tak je za to kritizovaný," konštatoval Babiš. Pripomenul, že nikto nekritizoval francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, keď sa počas jeho návštevy v Číne dohodol predaj 186 kusov lietadiel Airbus. "Ak tam robíme biznis neznamená, že sa snažíme orientovať našu krajinu na východ," dodal Babiš.
Podľa jeho slov sa ČR chce zapájať do debát o budúcnosti Európy, čo je parketa nie pre prezidenta, ale pre vládu. Česko chce byť aktívne v Európe, želá si silnú Európu, ale tiež treba uskutočniť reflexiu o tom, prečo došlo k brexitu a poukazovať na témy, ktoré rozdeľujú Európanov.
Babiš s Junckerom hovoril aj o vstupe ČR do eurozóny, pričom šéf exekutívy EÚ dal najavo, že Prahu do ničoho nenúti. "Máme sa rozhodnúť sami. Bulhari sa tam ponáhľajú, my nie," uviedol. Dodal, že eurozóna má určité problémy a potrebuje prejsť reformou a "zatiaľ nikto na nás nevyvíja tlak, aby sme vstupovali do eurozóny".
spravodajca TASR Jaromír Novak
Babiš o týchto otázkach predtým hovoril aj s prvým podpredsedom EK Fransom Timmermansom a hlavným vyjednávačom EÚ pre brexit Michelom Barnierom.
V oblasti migrácie Babiš prezentoval nesúhlas Prahy s reformou azylového systému známou ako Dublin 4, hlavne v súvislosti s permanentnými utečeneckými kvótami, s tým, že tento problém rozdeľuje Európu.
"Chceme presvedčiť komisiu a ďalšie členské krajiny, že sme solidárni a že treba nájsť riešenie bez toho, aby sme museli prijímať utečencov," uviedol Babiš. Spomenul projekt krajín Vyšehradskej štvorky (V4) na podporu Talianska v Líbyi a vysielanie policajtov na ochranu hraníc Slovinska, Maďarska a Bulharska.
Babiš konštatoval, že žalobu EK na Českú republiku v súvislosti s kvótami "bude riešiť doma" v stanovenom termíne do dvoch mesiacov. Zároveň kritizoval situáciu, keď Česi majú problém legálne zamestnať Ukrajincov, ktorí chcú pracovať, kým na druhej strane do Európy prichádzajú nelegálni migranti. "Česko má záujem o inú pracovnú silu ako sú utečenci," povedal.
ČR podľa neho nevidí dôvod navyšovať dlhodobý rozpočet EÚ po roku 2020 tak, ako to navrhuje eurokomisia. Brusel chce po brexite navýšiť rozpočet o 1,1-1,2 percenta. Babiš poukázal na to, že EÚ zaznamenáva rast, zvyšujú sa odvody a aj príspevky jednotlivých štátov budú vyššie, čo znamená, že treba uskutočniť celkový prepočet. V dôsledku brexitu očakáva ČR menej zdrojov z EÚ, ale za dôležité považuje väčšiu flexibilitu pri presúvaní alokovaných zdrojov z jednej oblasti do druhej, a to aj bez súhlasu EK.
Juncker v pondelok zablahoželal českému prezidentovi Milošovi Zemanovi k znovuzvoleniu. Babiš v Bruseli bránil Zemana pred medzinárodnou kritikou.
"Povedal som mu, že pán prezident sa snaží sprostredkovať biznis pre naše firmy a nie je hodnotený spravodlivo. Ak má ten kontakt na čínskeho alebo ruského prezidenta a naše firmy urobia kvôli tomu biznis, tak je za to kritizovaný," konštatoval Babiš. Pripomenul, že nikto nekritizoval francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, keď sa počas jeho návštevy v Číne dohodol predaj 186 kusov lietadiel Airbus. "Ak tam robíme biznis neznamená, že sa snažíme orientovať našu krajinu na východ," dodal Babiš.
Podľa jeho slov sa ČR chce zapájať do debát o budúcnosti Európy, čo je parketa nie pre prezidenta, ale pre vládu. Česko chce byť aktívne v Európe, želá si silnú Európu, ale tiež treba uskutočniť reflexiu o tom, prečo došlo k brexitu a poukazovať na témy, ktoré rozdeľujú Európanov.
Babiš s Junckerom hovoril aj o vstupe ČR do eurozóny, pričom šéf exekutívy EÚ dal najavo, že Prahu do ničoho nenúti. "Máme sa rozhodnúť sami. Bulhari sa tam ponáhľajú, my nie," uviedol. Dodal, že eurozóna má určité problémy a potrebuje prejsť reformou a "zatiaľ nikto na nás nevyvíja tlak, aby sme vstupovali do eurozóny".
spravodajca TASR Jaromír Novak
