Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Väzby Turecka s EÚ sú komplikované. Brusel označuje túto krajinu za kľúčového strategického partnera, zatiaľ čo podľa Ankary majú vzájomné vzťahy vzostupný a klesajúci charakter.
Autor TASR
Brusel 20. júla (TASR) - Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková označila májové znovuzvolenie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana za moment na "strategickú reflexiu" v Európskej únii. Šéfka nemeckej diplomacie to povedala pred štvrtkovými rokovaniami so svojimi partnermi z EÚ v Bruseli, informuje TASR podľa tlačovej agentúry DPA.
Baerbocková dodala, že v ťažkých časoch je dôležité hovoriť s kľúčovými partnermi, ako je Turecko, "aj keď to nie je vždy jednoduché". Poznamenala, že cesta Turecka k členstvu v EÚ nie je ani tak zastavená, ako skôr "leží hlboko v mrazničke".
Ministri zahraničných vecí EÚ rokujú na schôdze v Bruseli o nedávnych voľbách v Turecku a Erdoganových diplomatických manévroch v súvislosti s kandidatúrou Švédska na členstvo v NATO. Erdogan pred minulotýždňovým summitom NATO prekvapivo požadoval, aby sa prijatie Švédska do tejto obrannej aliancie spojilo s obnovením pozastavených rokovaní o členstve Turecka v EÚ.
Väzby Turecka s EÚ sú komplikované. Brusel označuje túto krajinu za "kľúčového strategického partnera", zatiaľ čo podľa Ankary majú vzájomné vzťahy "vzostupný a klesajúci charakter".
Od roku 2011 sa "veci uberajú zlým smerom", povedal luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn pri svojom príchode a poukázal na zložitú situáciu v oblasti ľudských práv a právneho štátu v Turecku.
Z hospodárskeho hľadiska je Turecko súčasťou colnej únie s EÚ. Oficiálne rokovania o členstve Turecka v EÚ sa začali v roku 2005. Rozhovory však uviazli na mŕtvom bode a v roku 2018 Európska únia dialóg s Tureckom zmrazila.
EÚ tvrdí, že dôvodom je "fungovanie demokratického systému, dodržiavanie základných práv a nezávislosť súdnictva". Napriek pretrvávajúcim územným sporom s Gréckom zostáva Ankara pre EÚ dôležitým susedom, ktorý prijal štyri milióny utečencov – väčšinou zo Sýrie. Turecko tiež zohráva dôležitú sprostredkovateľskú úlohu pri ruskej agresii na Ukrajine a v súčasnosti sa snaží opätovne oživiť dohodu o obilí, ktorú sprostredkovalo vlani spolu s OSN.
Baerbocková dodala, že v ťažkých časoch je dôležité hovoriť s kľúčovými partnermi, ako je Turecko, "aj keď to nie je vždy jednoduché". Poznamenala, že cesta Turecka k členstvu v EÚ nie je ani tak zastavená, ako skôr "leží hlboko v mrazničke".
Ministri zahraničných vecí EÚ rokujú na schôdze v Bruseli o nedávnych voľbách v Turecku a Erdoganových diplomatických manévroch v súvislosti s kandidatúrou Švédska na členstvo v NATO. Erdogan pred minulotýždňovým summitom NATO prekvapivo požadoval, aby sa prijatie Švédska do tejto obrannej aliancie spojilo s obnovením pozastavených rokovaní o členstve Turecka v EÚ.
Väzby Turecka s EÚ sú komplikované. Brusel označuje túto krajinu za "kľúčového strategického partnera", zatiaľ čo podľa Ankary majú vzájomné vzťahy "vzostupný a klesajúci charakter".
Od roku 2011 sa "veci uberajú zlým smerom", povedal luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn pri svojom príchode a poukázal na zložitú situáciu v oblasti ľudských práv a právneho štátu v Turecku.
Z hospodárskeho hľadiska je Turecko súčasťou colnej únie s EÚ. Oficiálne rokovania o členstve Turecka v EÚ sa začali v roku 2005. Rozhovory však uviazli na mŕtvom bode a v roku 2018 Európska únia dialóg s Tureckom zmrazila.
EÚ tvrdí, že dôvodom je "fungovanie demokratického systému, dodržiavanie základných práv a nezávislosť súdnictva". Napriek pretrvávajúcim územným sporom s Gréckom zostáva Ankara pre EÚ dôležitým susedom, ktorý prijal štyri milióny utečencov – väčšinou zo Sýrie. Turecko tiež zohráva dôležitú sprostredkovateľskú úlohu pri ruskej agresii na Ukrajine a v súčasnosti sa snaží opätovne oživiť dohodu o obilí, ktorú sprostredkovalo vlani spolu s OSN.
