Calzada de Calatrava/Bratislava 24. septembra (TASR) - Španielsky režisér Pedro Almodóvar je známy svojimi filmami s originálnou poetikou a neobvyklým spôsobom rozprávania. Počas 45-ročnej kariéry získal množstvo ocenení vrátane dvoch Oscarov. Originálny tvorca a objaviteľ hereckého talentu Antonia Banderasa sa v stredu 25. septembra dožíva 75 rokov.

Prezývajú ho aj madridský Woody Allen a popri Luisovi Buňuelovi a Carlosovi Saurovi patrí k najvýznamejším španielskym filmárom. Do svetovej kinematografie uviedol dnes svetoznámeho Antonia Banderasa, ktorý sa v hlavnej objavil v jeho ôsmich celovečerných filmoch, naposledy v autobiograficky ladenej snímke Bolesť a sláva (2019).

Almodóvara charakterizuje aj umelecké skúmanie tajomstiev ženskej duše. Filmovú kritiku a mnohých divákov zaujal filmami, v ktorých nechýba láska vo všetkých jej podobách, humor, ale aj smútok. Vo svojich filmoch búra tabu a spája zdanlivo nezlučiteľné protiklady, čím si získava povesť kontroverzného umelca - predovšetkým v dielach Labyrint vášní, V temnotách, Spútaj ma!, Na dno vášne, Všetko o mojej matke, Hovor s ňou a Koža, v ktorej žijem.

Pedro Almodóvar sa narodil 25. septembra 1949 v španielskom Calzada de Calatrava v provincii Cuidad Real. Základné a časť stredoškolského vzdelanie nadobudol na cirkevných školách v Extremadure, kde sa o jeho výchovu starali saleziáni a františkáni. Napriek ich snahe sa z mladého Almodóvara stal ateista. Priviesť ho k viere v Boha sa nepodarilo ani jeho rodičom. Odmietol aj rodinnú tradíciu, podľa ktorej sa mal stať roľníkom.

Vo veku 17 rokoch odišiel do Madridu s veľkou túžbou stať sa filmovým režisérom. Bolo to však ešte v čase, keď v Španielsku vládol ultrakonzervatívny generál Franco, ktorý nepodporoval nekonvenčných umelcov. Nechal zatvoriť madridskú filmovú školu a Almodóvar sa k filmovému remeslu prepracovával ako samouk. Aby sa uživil, zamestnal sa v španielskej národnej spoločnosti Telefónica a po práci kreslil komiksy, písal články pre undergroundové časopisy, hrával v nezávislých divadelných predstaveniach a spieval s vlastnou punkovou skupinou Almodóvar and McNamara. Postupne si zarobil na prvú 8-milimetrovú kameru a začal nakrúcať prvé amatérske filmy s erotickými námetmi.

Po smrti generála Franca v roku 1975 sa v Španielsku výrazne uvoľnila atmosféra. A tak sa aj nekonvenčný tvorca o päť rokov neskôr mohol predstaviť so svojím prvým celovečerným filmom Pepi, Luci, Bom y otras chicas del montón. Príbeh členov rockovej kapely a lesbickej lásky sa stal kultovým pre vtedajšiu španielsku mládež. Už v debute sa predstavil nezameniteľnou filmovou poetikou a originálnym spôsobom prerozprávania príbehu. Zmysel pre bizarné príbehy predviedol aj v nasledujúcom filme Labyrint vášní (1982), v ktorom sa homosexuálny princ z Orientu zamiluje do nymfomanky. V snímke V temnotách (1983) sa zase drogovo závislá matka predstavená z kláštora zaľúbi do speváčky z nočného klubu.

Vo filme Čo som komu urobila, že sa mi to stalo? (1984) prerozprával príbeh ženy, ktorá zabila svojho muža, ale bolo jej to odpustené. Vášeň pre nebezpečenstvo, ale aj zabíjanie si z arény do reálneho života a do vzťahov mužov a žien preniesol bývalý slávny toreador vo filme Matador z roku 1986. Antonio Banderas sa objavil vo filme Zákon túžby (1987), ktorý rozpráva o komplikovanom živote režiséra homosexuála a jeho sestry transexuálky. Netradičný pohľad na lásku predviedol Almodóvar aj v dnes už legendárnom filme Spútaj ma (1989), opäť s Banderasom v hlavnej úlohe.

Prvého Oscara získal Almodóvar za bláznivú až bizarnú komédiu Ženy na pokraji nervového zrútenia (1988) v roku 1989. Druhú "Cenu akadémie" dostal v roku 2000 za film Všetko o mojej matke (1999), v ktorom matka po strate syna pátra po jeho otcovi. Za film, v ktorom sa predstavila aj Penélope Cruzová, dostal aj Cenu za réžiu v Cannes, Cenu za najlepší európsky film roku a španielsku národnú cenu Goya.

Ďalšieho Oscara za scenár udelili Almodóvarovi za tragicko-romantický film Hovor s ňou (2002). Hladinu verejnej mienky rozvíril snímkou Zlá výchova (2004) a Cruzová stvárnila hlavnú postavu aj v oceňovanom filme Volver (2006) a za rolu Raimundy získala Oscara. Obľúbená Almodóvarova herečka sa predstavila aj v dráme s trilerovými prvkami Rozorvané objatia (2009).

Rolu plastického chirurga vo filme Koža, v ktorej žijem (2011) zveril opät Banderasovi. Vo filme režisér otvoril okrem iného viaceré bioetické otázky. Zatiaľ posledným (banderasovským) filmom slávneho španielskeho režiséra je autobiograficky ladená snímka Bolesť a sláva (2019). Jeho obľubeného herca na Medzinárodnom filmovom festival v Cannes ocenili hlavnou cenou za mužský herecký výkon.

Pedro Almodóvar natočil ďalšie dva úspešné snímky a v Paralelných matkách (2021) obsadil siedmykrát noblesnú Penélope Cruzovú. Uznávaný tvorca žije v Madride, ale často cestuje, napríklad po ocenenia na prestížne festivaly. Nedávno v prvom septembrovom týždni opäť navštívil Benátky, kde si prevzal Zlatého leva za film Vedľajšia izba.



Zdroje: www.csfd.cz, www.imdb.com, www.movieweb.com