Bangladéšska premiérka Hasína Vadžídová vyzvala Mjanmarsko, aby skoncovalo s násilnosťami a vytvorilo na svojom území bezpečné zóny, kam by sa mohli vracať moslimskí utečenci.
Autor TASR
Dháka 2. októbra (TASR) - Bangladéš začína dnes rokovať so susedným Mjanmarskom o bezpečnom návrate viac ako pol milióna moslimov z etnika Rohingov do ich domovov v Mjanmarsku, odkiaľ ušli pred vlnou násilností, ktorá tam prepukla v druhej polovici augusta. Informovala o tom agentúra Reuters.
Bangladéšska premiérka Hasína Vadžídová vyzvala Mjanmarsko, aby skoncovalo s násilnosťami a vytvorilo na svojom území bezpečné zóny, kam by sa mohli vracať moslimskí utečenci.
Apelovala tiež, aby mjanmarské úrady umožnili vyšetrovacej a dokumentačnej komisii OSN vstúpiť na územie Mjanmarska. Naliehala tiež na tamojšiu vládu, aby realizovala odporúčania na riešenie situácie v Jakchainskom štáte, kde sa násilnosti odohrávajú. Tieto odporúčania vypracoval tím OSN vedený jej bývalým generálnym tajomníkom Kofim Annanom.
Podľa agentúry Reuters sa Bangladéš na dnešných rokovaniach s predstaviteľmi Mjanmarska sústredí práve na päť odporúčaní tímu OSN, pričom dôraz bude klásť na bezpečný návrat utečencov. Nemenovaný predstaviteľ bangladéšskeho ministerstva zahraničných vecí však súčasne podľa Reuters upozornil: "Nemyslíme si, že by sa kríza vyriešila len jedným stretnutím".
Kríza, ktorá vypukla kvôli zaobchádzaniu mjanmarských úradov s moslimskými Rohingami, je najzávažnejším problémom, akému čelí de facto vodkyňa krajiny Aun Schan Su Ťij, odkedy koncom roku 2015 po víťazstve jej strany v parlamentných voľbách
Su Ťij v nedávnom posolstve k národu uviedla, že Mjanmarsko je pripravené začať proces verifikácie podľa dohody uzavretej v roku 1993 s Bangladéšom. Ubezpečila tiež, že "utečenci z tejto krajiny budú prijatí bez problémov".
OSN označuje masový útek približne 507.000 Rohingov z Mjanmarska za najrýchlejšie sa rozvíjajúcu humanitárnu krízu. OSN tiež tvrdí, že budhistická väčšina v Mjanmarsku pácha na moslimskej menšiny Rohingov etnické čistky.
Mjanmarsko tieto tvrdenia odmieta, pričom deklaruje, že jeho bezpečnostné sily spustili koncom augusta svoju operáciu v Jakchainskom štáte v odvete za koordinované útoky z 25. augusta, spáchané rohinskými povstalcami. Mjanmarská vláda tiež obviňuje povstalcov z útokov na civilistov a vypálenie polovice z viac ako 400 rohinských dedín na severe Jakchainského štátu. Povstalci to popierajú.
Najnovšia vlna násilností v Mjanmarsku si podľa odhadov vlády vyžiadala viac ako 500 obetí na životoch, väčšinou z radov povstalcov.
Bangladéšska premiérka Hasína Vadžídová vyzvala Mjanmarsko, aby skoncovalo s násilnosťami a vytvorilo na svojom území bezpečné zóny, kam by sa mohli vracať moslimskí utečenci.
Apelovala tiež, aby mjanmarské úrady umožnili vyšetrovacej a dokumentačnej komisii OSN vstúpiť na územie Mjanmarska. Naliehala tiež na tamojšiu vládu, aby realizovala odporúčania na riešenie situácie v Jakchainskom štáte, kde sa násilnosti odohrávajú. Tieto odporúčania vypracoval tím OSN vedený jej bývalým generálnym tajomníkom Kofim Annanom.
Podľa agentúry Reuters sa Bangladéš na dnešných rokovaniach s predstaviteľmi Mjanmarska sústredí práve na päť odporúčaní tímu OSN, pričom dôraz bude klásť na bezpečný návrat utečencov. Nemenovaný predstaviteľ bangladéšskeho ministerstva zahraničných vecí však súčasne podľa Reuters upozornil: "Nemyslíme si, že by sa kríza vyriešila len jedným stretnutím".
Kríza, ktorá vypukla kvôli zaobchádzaniu mjanmarských úradov s moslimskými Rohingami, je najzávažnejším problémom, akému čelí de facto vodkyňa krajiny Aun Schan Su Ťij, odkedy koncom roku 2015 po víťazstve jej strany v parlamentných voľbách
Su Ťij v nedávnom posolstve k národu uviedla, že Mjanmarsko je pripravené začať proces verifikácie podľa dohody uzavretej v roku 1993 s Bangladéšom. Ubezpečila tiež, že "utečenci z tejto krajiny budú prijatí bez problémov".
OSN označuje masový útek približne 507.000 Rohingov z Mjanmarska za najrýchlejšie sa rozvíjajúcu humanitárnu krízu. OSN tiež tvrdí, že budhistická väčšina v Mjanmarsku pácha na moslimskej menšiny Rohingov etnické čistky.
Mjanmarsko tieto tvrdenia odmieta, pričom deklaruje, že jeho bezpečnostné sily spustili koncom augusta svoju operáciu v Jakchainskom štáte v odvete za koordinované útoky z 25. augusta, spáchané rohinskými povstalcami. Mjanmarská vláda tiež obviňuje povstalcov z útokov na civilistov a vypálenie polovice z viac ako 400 rohinských dedín na severe Jakchainského štátu. Povstalci to popierajú.
Najnovšia vlna násilností v Mjanmarsku si podľa odhadov vlády vyžiadala viac ako 500 obetí na životoch, väčšinou z radov povstalcov.