Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oznámenie o zrušení plánov na repatriáciu rohinských utečencov, ktorá sa mala začať dnes, sa objavilo po tom, ako sa asi 1000 Rohingov zišlo na proteste proti svojej repatriácii do Mjanmarska.
Autor TASR
Cox's Bazar 15. novembra (TASR) - Bangladéšske úrady sa vzdali plánu na repatriáciu rohinských utečencov z Bangladéša do Mjanmarska. Ako dôvod úrady uviedli nezáujem Rohingov o návrat do vlasti.
Bangladéšsky komisár pre utečencov Abul Kalam podľa agentúry AP uviedol, že rohinskí utečenci "nechcú teraz ísť späť", do Mjanmarska. Dodal, že "my ich nechceme (k tomu) nútiť," ale budeme sa pokúšať "motivovať ich", aby súhlasili s návratom.
Oznámenie o zrušení plánov na postupnú repatriáciu rohinských utečencov, ktorá sa mala začať dnes, sa objavilo po tom, ako sa asi 1000 Rohingov zišlo na proteste proti svojej repatriácii do Mjanmarska.
Prvá vlna repatriácie sa mala týkať 2260 osôb, pričom denne malo Bangladéš opustiť 150 ľudí.
Jeden z predstaviteľov moslimských Rohingov, Abdu Rahim, uviedol, že spomedzi 2260 utečencov, ktorí sú na zozname osôb vybraných na repatriáciu, "90 percent (z utečeneckých táborov) ušlo v obave, že budú k odchodu do Mjanmarska prinútení".
Zrušiť plány na začatie repatriácie Rohingov vyzvala vlády Bangladéša a Mjanmarska nielen OSN, ale aj viaceré mimovládne a ľudskoprávne organizácie. Všetky tak robili so zdôvodnením, že v Mjanmarsku neboli vytvorené podmienky pre návrh Rohingov a existuje riziko ich opätovného prenasledovania.
K hromadnému úteku moslimských Rohingov z Mjanmarska do Bangladéša došlo po násilnostiach, ktoré vypukli v Jakchainskom štáte vlani 25. augusta.
Militanti patriaci k etnicko-náboženskej menšine Rohingov vtedy zaútočili na zhruba 30 policajných staníc. Mjanmarská armáda v reakcii pristúpila k rozsiahlej operácii proti povstalcom. Následné boje a represie si vyžiadali tisíce obetí na životoch, prevažne z radov Rohingov.
Bangladéšsky komisár pre utečencov Abul Kalam podľa agentúry AP uviedol, že rohinskí utečenci "nechcú teraz ísť späť", do Mjanmarska. Dodal, že "my ich nechceme (k tomu) nútiť," ale budeme sa pokúšať "motivovať ich", aby súhlasili s návratom.
Oznámenie o zrušení plánov na postupnú repatriáciu rohinských utečencov, ktorá sa mala začať dnes, sa objavilo po tom, ako sa asi 1000 Rohingov zišlo na proteste proti svojej repatriácii do Mjanmarska.
Prvá vlna repatriácie sa mala týkať 2260 osôb, pričom denne malo Bangladéš opustiť 150 ľudí.
Jeden z predstaviteľov moslimských Rohingov, Abdu Rahim, uviedol, že spomedzi 2260 utečencov, ktorí sú na zozname osôb vybraných na repatriáciu, "90 percent (z utečeneckých táborov) ušlo v obave, že budú k odchodu do Mjanmarska prinútení".
Zrušiť plány na začatie repatriácie Rohingov vyzvala vlády Bangladéša a Mjanmarska nielen OSN, ale aj viaceré mimovládne a ľudskoprávne organizácie. Všetky tak robili so zdôvodnením, že v Mjanmarsku neboli vytvorené podmienky pre návrh Rohingov a existuje riziko ich opätovného prenasledovania.
K hromadnému úteku moslimských Rohingov z Mjanmarska do Bangladéša došlo po násilnostiach, ktoré vypukli v Jakchainskom štáte vlani 25. augusta.
Militanti patriaci k etnicko-náboženskej menšine Rohingov vtedy zaútočili na zhruba 30 policajných staníc. Mjanmarská armáda v reakcii pristúpila k rozsiahlej operácii proti povstalcom. Následné boje a represie si vyžiadali tisíce obetí na životoch, prevažne z radov Rohingov.
