Okrem toho bangladéšska armáda v pondelok večer informovala, že v utorok ráno zruší zákaz vychádzania.
Autor TASR
Dháka 5. augusta (TASR) - Bangladéšsky prezident Muhammad Šahabuddín v pondelok nariadil prepustenie väznenej bývalej premiérky a kľúčovej opozičnej líderky Bégam Chálidy Zijáovej, ktorá je predsedníčkou opozičnej Bangladéšskej nacionalistickej strany (BNP).
Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že toto nariadenie bolo vydané len niekoľko hodín po tom, ako úhlavná rivalka Zijáovej, premiérka Hasína Vadžídová, podala demisiu a opustila krajinu. Moc v Bangladéši prevzala armáda, ktorá avizovala vytvorenie dočasnej vlády.
Okrem toho bangladéšska armáda v pondelok večer informovala, že v utorok ráno zruší zákaz vychádzania. Všetky vládne i súkromné inštitúcie budú otvorené v utorok od 06.00 h miestneho času, doplnila armáda, ktorá už popoludní informovala o začiatku rokovaní o vytvorení dočasnej vlády. Zúčastňujú sa na nich všetky relevantné politické strany - s výnimkou strany vedenej Vadžídovou.
Velenie armády prisľúbilo, že "spravodlivosti bude učinené zadosť" a že všetky vraždy a zverstvá, ku ktorým došlo v posledných týždňoch, budú potrestané. Vyzvalo protestujúcich ľudí, aby boli trpezliví a zdržali sa ďalších násilností.
Dvaja koordinátori antidiskriminačného študentského hnutia v pondelok neskoro večer v reakcii na to vyhlásili, že moc musí byť odovzdaná dočasnej vláde. "Nebudeme akceptovať žiadny iný návrh," uvádza sa v ich vyhlásení citovanom agentúrou DPA. Žiadali potrestanie ľudí zodpovedných za násilné potlačenie protestov a žiadali prepustenie všetkých zadržaných civilistov a oslobodenie politických väzňov.
Vadžídová ušla z Dháky po tom, ako Bangladéš prežil týždne protestov so stovkami obetí na životoch. Tieto demonštrácie sa začali ako sociálne protesty proti kvótam na pracovné miesta vo verejnej správe a ich protekčnému obsadzovaniu, pričom však zakrátko prerástli do hnutia požadujúceho Vadžídovej demisiu.
Po medializácii správ o demisii Vadžídovej protestujúci v Dhále podpálili sídlo jej Ľudovej ligy (Awami League). Tisíce protestujúcich vtrhli aj do oficiálneho sídla predsedu vlády. Na internete sa následne objavili zábery, ako tam demonštranti rabujú, kúpu sa v bazéne a fajčia cigarety v kanceláriách poslancov parlamentu.
Spojené štáty vo svojej reakcii ocenili zodpovedný postoj armády a jej zdržanlivosť v posledných dňoch, zopakovali svoju výzvu na rešpektovanie demokratických práv a žiadali, aby avizovaná dočasná vláda bola "demokratická a inkluzívna".
K situácii v Bangladéši sa vyjadril aj hovorca OSN Farhan Haq, ktorý zainteresované strany na pokoj a zdržanlivosť a rešpektovanie práva občanov na pokojné zhromažďovanie a slobodu slova. Dodal, že OSN "žiada bezpečnostné sily, aby chránili ľudí v uliciach Dháky a ďalších miest Bangladéša".
Hasína Vadžídová bola zo strany politických oponentov i ľudskoprávnych organizácií kritizovaná za autoritársky prístup. Jej priaznivci ju však označujú za "dcéru demokracie".
Spolu so svojou mladšou sestrou Rehanou v roku 1975 unikla pred vojenským prevratom, pri ktorom bol jej otec Šajch Mudžíbur Rahmán a väčšina jej rodiny zavraždená. Po návrate z exilu v roku 1981 sa Hasína Vadžídová ujala vedenia Ľudovej ligy, ktorá následne v 80. rokoch 20. storočia zohrala kľúčovú úlohu v "antiautokratickom" hnutí proti vojenskému diktátorovi Husajnovi Muhammadovi Eršádovi.
Predsedníčkou vlády sa stala prvýkrát v roku 1996 po tom, ako jej strana vyhrala parlamentné voľby. Tento scenár sa odvtedy niekoľkokrát zopakoval, naposledy v tomto roku. Opozičné skupiny však tvrdia, že vo voľbách došlo k podvodom.
Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že toto nariadenie bolo vydané len niekoľko hodín po tom, ako úhlavná rivalka Zijáovej, premiérka Hasína Vadžídová, podala demisiu a opustila krajinu. Moc v Bangladéši prevzala armáda, ktorá avizovala vytvorenie dočasnej vlády.
Okrem toho bangladéšska armáda v pondelok večer informovala, že v utorok ráno zruší zákaz vychádzania. Všetky vládne i súkromné inštitúcie budú otvorené v utorok od 06.00 h miestneho času, doplnila armáda, ktorá už popoludní informovala o začiatku rokovaní o vytvorení dočasnej vlády. Zúčastňujú sa na nich všetky relevantné politické strany - s výnimkou strany vedenej Vadžídovou.
Velenie armády prisľúbilo, že "spravodlivosti bude učinené zadosť" a že všetky vraždy a zverstvá, ku ktorým došlo v posledných týždňoch, budú potrestané. Vyzvalo protestujúcich ľudí, aby boli trpezliví a zdržali sa ďalších násilností.
Dvaja koordinátori antidiskriminačného študentského hnutia v pondelok neskoro večer v reakcii na to vyhlásili, že moc musí byť odovzdaná dočasnej vláde. "Nebudeme akceptovať žiadny iný návrh," uvádza sa v ich vyhlásení citovanom agentúrou DPA. Žiadali potrestanie ľudí zodpovedných za násilné potlačenie protestov a žiadali prepustenie všetkých zadržaných civilistov a oslobodenie politických väzňov.
Vadžídová ušla z Dháky po tom, ako Bangladéš prežil týždne protestov so stovkami obetí na životoch. Tieto demonštrácie sa začali ako sociálne protesty proti kvótam na pracovné miesta vo verejnej správe a ich protekčnému obsadzovaniu, pričom však zakrátko prerástli do hnutia požadujúceho Vadžídovej demisiu.
Po medializácii správ o demisii Vadžídovej protestujúci v Dhále podpálili sídlo jej Ľudovej ligy (Awami League). Tisíce protestujúcich vtrhli aj do oficiálneho sídla predsedu vlády. Na internete sa následne objavili zábery, ako tam demonštranti rabujú, kúpu sa v bazéne a fajčia cigarety v kanceláriách poslancov parlamentu.
Spojené štáty vo svojej reakcii ocenili zodpovedný postoj armády a jej zdržanlivosť v posledných dňoch, zopakovali svoju výzvu na rešpektovanie demokratických práv a žiadali, aby avizovaná dočasná vláda bola "demokratická a inkluzívna".
K situácii v Bangladéši sa vyjadril aj hovorca OSN Farhan Haq, ktorý zainteresované strany na pokoj a zdržanlivosť a rešpektovanie práva občanov na pokojné zhromažďovanie a slobodu slova. Dodal, že OSN "žiada bezpečnostné sily, aby chránili ľudí v uliciach Dháky a ďalších miest Bangladéša".
Hasína Vadžídová bola zo strany politických oponentov i ľudskoprávnych organizácií kritizovaná za autoritársky prístup. Jej priaznivci ju však označujú za "dcéru demokracie".
Spolu so svojou mladšou sestrou Rehanou v roku 1975 unikla pred vojenským prevratom, pri ktorom bol jej otec Šajch Mudžíbur Rahmán a väčšina jej rodiny zavraždená. Po návrate z exilu v roku 1981 sa Hasína Vadžídová ujala vedenia Ľudovej ligy, ktorá následne v 80. rokoch 20. storočia zohrala kľúčovú úlohu v "antiautokratickom" hnutí proti vojenskému diktátorovi Husajnovi Muhammadovi Eršádovi.
Predsedníčkou vlády sa stala prvýkrát v roku 1996 po tom, ako jej strana vyhrala parlamentné voľby. Tento scenár sa odvtedy niekoľkokrát zopakoval, naposledy v tomto roku. Opozičné skupiny však tvrdia, že vo voľbách došlo k podvodom.