Ich dôvodom je plán konvertovať úvery vo švajčiarskych frankoch na eurá. Podľa bánk by právne vhodným riešením bolo riešenie dobrovoľné.
Autor TASR
Záhreb 14. septembra (TASR) - Banky dotknuté plánom Chorvátska konvertovať úvery vo švajčiarskych frankoch na eurá oznámili, že plánujú začať prípravy na arbitrážne konanie voči chorvátskej vláde. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na zdroj z jednej z bánk.
"Vláda doteraz neprejavila žiadnu ochotu s bankami o probléme rokovať. Banky tak začnú pripravovať právne kroky," uviedol zdroj.
Mnohí Chorváti, podobne ako Maďari a Poliaci, si po roku 2000 zobrali úvery vo švajčiarskych frankoch. Dôvodom boli v tom čase nízke švajčiarske úrokové sadzby. Po nástupe finančnej krízy sa však kurz franku prudko zvýšil, čo výrazne predražilo aj príslušné pôžičky. Mnoho obyvateľov Maďarska, Poľska a Chorvátska začalo mať problémy úvery splácať.
V Chorvátsku má pôžičky denominované vo švajčiarskych frankoch okolo 55.000 ľudí, pričom hodnota týchto úverov dosahuje okolo 25 miliárd chorvátskych kún (3,31 miliardy eur). Väčšinou si ľudia úvery zobrali na kúpu domu.
Koncom augusta sa objavili informácie, že chorvátska vláda pripravuje plán, na základe ktorého banky ponesú všetku záťaž spojenú s konverziou úverov vo švajčiarskych frankoch na eurá. Minulý týždeň prišla vláda s podrobnosťami. Odhaduje sa, že celý projekt bude banky stáť okolo miliardy eur. Chorvátska centrálna banka, ktorá dala najavo, že má voči vládnemu plánu výhrady, cez víkend informovala, že urobí všetko, čo je potrebné, aby zabezpečila stabilitu bankového systému.
Medzi dotknuté banky patria rakúske Erste, Hypo Group Alpe Adria a Raiffeisenbank, chorvátska Zagrebačka Banka, ktorú kontroluje talianska UniCredit, ďalej PBZ pod kontrolou talianskej banky Intesa Sanpaolo, ruská Sberbank, Splitska Banka, ktorú vlastní francúzska Société Générale a maďarská OTP.
Aj rakúske ministerstvo financií vyzvalo chorvátsku vládu, aby plán prehodnotila. Ako uviedlo, tento plán porušuje bilaterálnu dohodu o ochrane investícií. Podľa bánk by právne vhodným riešením bolo riešenie dobrovoľné, ktoré by navyše bolo založené na jasných kritériách a zdieľaní nákladov.
"Vláda doteraz neprejavila žiadnu ochotu s bankami o probléme rokovať. Banky tak začnú pripravovať právne kroky," uviedol zdroj.
Mnohí Chorváti, podobne ako Maďari a Poliaci, si po roku 2000 zobrali úvery vo švajčiarskych frankoch. Dôvodom boli v tom čase nízke švajčiarske úrokové sadzby. Po nástupe finančnej krízy sa však kurz franku prudko zvýšil, čo výrazne predražilo aj príslušné pôžičky. Mnoho obyvateľov Maďarska, Poľska a Chorvátska začalo mať problémy úvery splácať.
V Chorvátsku má pôžičky denominované vo švajčiarskych frankoch okolo 55.000 ľudí, pričom hodnota týchto úverov dosahuje okolo 25 miliárd chorvátskych kún (3,31 miliardy eur). Väčšinou si ľudia úvery zobrali na kúpu domu.
Koncom augusta sa objavili informácie, že chorvátska vláda pripravuje plán, na základe ktorého banky ponesú všetku záťaž spojenú s konverziou úverov vo švajčiarskych frankoch na eurá. Minulý týždeň prišla vláda s podrobnosťami. Odhaduje sa, že celý projekt bude banky stáť okolo miliardy eur. Chorvátska centrálna banka, ktorá dala najavo, že má voči vládnemu plánu výhrady, cez víkend informovala, že urobí všetko, čo je potrebné, aby zabezpečila stabilitu bankového systému.
Medzi dotknuté banky patria rakúske Erste, Hypo Group Alpe Adria a Raiffeisenbank, chorvátska Zagrebačka Banka, ktorú kontroluje talianska UniCredit, ďalej PBZ pod kontrolou talianskej banky Intesa Sanpaolo, ruská Sberbank, Splitska Banka, ktorú vlastní francúzska Société Générale a maďarská OTP.
Aj rakúske ministerstvo financií vyzvalo chorvátsku vládu, aby plán prehodnotila. Ako uviedlo, tento plán porušuje bilaterálnu dohodu o ochrane investícií. Podľa bánk by právne vhodným riešením bolo riešenie dobrovoľné, ktoré by navyše bolo založené na jasných kritériách a zdieľaní nákladov.