Brusel 12. januára (TASR) - Cieľom stredajšieho zasadnutia Rady NATO – Rusko v Bruseli bolo navzájom si vysvetliť pozície v oblasti bezpečnosti a dohodnúť sa na pokračovaní dialógu. Uviedol to veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor, ktorý na týchto rokovaniach zastupoval Slovensko.

Veľvyslanec upozornil, že cieľom rokovaní, ktoré boli dva roky prerušené, nebolo dohodnúť sa na niečom konkrétnom, ale na pokračovaní začatého dialógu. "Cieľom bolo vysvetliť si pozície. Rusko pred Vianocami zverejnilo svoje predstavy o bezpečnostných garanciách a dnes hovorilo o tom, ako vníma bezpečnostnú spoluprácu v Európe, čo je zlé a čo treba zlepšiť. My sme hovorili to isté – ako my vidíme bezpečnosť a aké sú princípy, ktorými sa budeme riadiť a dokonca sme išli ďalej a naznačili sme témy, kde si myslíme, že sa vieme rozprávať a pokročiť pri dosahovaní dohody," vysvetlil Bátor.

Spresnil, že ide hlavne o opatrenia, ktorá umožnia ďalší dialóg, čiže otvorenie všetkých komunikačných kanálov na vojenskej i civilnej úrovni. V novembri Rusko zrušilo svoje diplomatické zastúpene pri NATO. Bátor uviedol, že Aliancia navrhla, aby sa toto zastúpenie obnovilo, rovnako ako zastúpenie NATO v Moskve.

"Uviedli sme, že si vieme predstaviť výmenu informácií o vojenských aktivitách, o cvičeniach, aby sme vedeli predchádzať prípadným incidentom," povedal Bátor. Dodal, že sa hovorilo aj o témach, ktoré budú predmetom piatkových rokovaní pod taktovkou OBSE vo Viedni – odzbrojovanie a nešírenie jadrových zbraní.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po rokovaniach uviedol, že spojenci vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje vojská z Gruzínska, Podnesterska v Moldavsku a z Ukrajiny, a že Moskve odkázali, že každá krajina rozhoduje sama o svojej bezpečnosti. Bátor pripomenul, že ide o súčasť spoločného stanoviska spojencov k návrhom Ruska. Tie sú podľa neho v rozpore s hlavnými zásadami medzinárodného práva a medzinárodných dohovorov, ktorých súčasťou je aj Ruská federácia.

"Je to napríklad suverénne právo každého štátu sa rozhodnúť, kam chce patriť a ako si chce zaistiť svoju bezpečnosť – či už individuálne alebo kolektívne. Toto sme spolu odkomunikovali," uviedol veľvyslanec. Pripomenul tiež ďalšiu zásadu medzinárodného práva, podľa ktorej sily iného štátu nemajú byť na území druhého štátu bez jeho súhlasu.

Bátor vysvetlil, že Aliancia pošle svojej predstavy o bezpečnostnej štruktúre do Moskvy písomne, tak ako to žiadala ruská strana, spolu s návrhom na ďalšie tri stretnutia a spoločné rokovania.

Na otázku, či ruská delegácia v Bruseli presvedčila spojencov, že Rusko nenapadne Ukrajinu, veľvyslanec uviedol, že konkrétnu odpoveď nikto nemohol očakávať. Zdôraznil, že diplomati sa riadia dvomi zásadami – dúfať v to najlepšie, ale zároveň sa pripraviť na to najhoršie. "Spojenci jednoznačne odkomunikovali Rusku, že v prípade vojenského útoku na Ukrajinu tá cena bude enormná," uviedol Bátor.