Bratislava 28. októbra (Teraz.sk) - Stupňovanie napätia vo vojne v Sýrii a postupný príchod zimy urýchlili zorganizovanie ďalšieho, tento rok v poradí už štvrtého summitu Európskej únie (EÚ), ktorý sa zaoberal masovou migráciou do Európy. Uskutočnil sa 15. októbra 2015 a riešil predovšetkým problémy, ktorým čelí Turecko. Na jeho území sa v súčasnosti nachádzajú viac ako dva milióny utečencov zo Sýrie.

Samotná únia zápasí s rekordným prívalom utečencov prichádzajúcich z Turecka, odkiaľ dorazilo na grécke ostrovy od januára do septembra tohto roka asi 350 tisíc migrantov a utečencov.

Vzťahy medzi členskými štátmi únie sa v dôsledku krízy vyostrili. Redaktor BBC v článku spomína Maďarsko a Slovensko a dodáva, že aj niektoré iné štáty odmietajú prijať utečencov prichádzajúcich predovšetkým z vojnových oblastí v Ázii a v Afrike. "Ich predstavitelia tvrdia, že majú s integráciou cudzincov oveľa menej skúseností ako napr. Švédsko a Nemecko," konštatuje BBC.



Nemecká kancelárka Angela Merkelová čelí doma narastajúcemu odporu kvôli jej otvorenej politike voči utečencom. Počet žiadateľov o azyl v Nemecku má tento rok dosiahnuť číslo prinajmenšom 800 tisíc.

Podľa prieskumov verejnej mienky popularita kancelárky v Nemecku klesá. Ale v Európe nájdeme aj prejavy sympatií a empatie voči utečencom utekajúcim pred vojnou a prenasledovaním. Niektorých zase znepokojuje, že solidarita typická pre EÚ sa postupne rozpadáva, tvrdí BBC.

Kvóty sa realizujú pomaly, organizácia Frontex bola posilnená

Niekoľko utečencov už bolo presídlených z Talianska a ďalší budú letecky prepravení z Talianska a Grécka. Ale aj redaktor BBC Laurence Peter uznáva, že tempo realizácie je nízke. Cieľ premiestniť 160 tisíc ľudí sa podľa jeho odhadu podarí naplniť za najmenej dva roky.

V súčasnosti je podľa neho kľúčovou prioritou zlepšiť rozdelenie migrantov po ich príchode do Európy, aby azyl získali iba tí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Predovšetkým sa jedná o utečencov zo Sýrie.

Takzvané hotspoty sa vytvárajú v Taliansku a Grécku, kde sa tímy EÚ snažia urýchliť registračný proces a odľahčiť zaťaženie preplnených prijímacích centier.

Na poslednom summite EÚ bola posilnená Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex). Získala vyšší počet pracovníkov a širší mandát, aby bola schopná pomôcť štátnym úradom posielať naspäť tzv. ekonomických migrantov. Slovensko ponúklo pre potreby Frontexu 20 ľudí pre tento a ďalších 10 pre budúci rok.

V súčasnosti sa posiela naspäť do domovského štátu menej ako 40% ľudí, ktorým nebol udelený azyl.
Európska komisia navýšila financovanie riešenia krízy a celkový rozpočet EÚ pre migračnú krízu predstavuje takmer 10 miliárd eur na roky 2015 a 2016.

Komisia má ale výhrady k pomalému konaniu vlád v 28 členských štátoch únie. Vlády ešte zďaleka nesplnili svoje sľuby pre rozvojovú pomoc, vrátane tej, ktorá je vyhradená pre Organizáciu spojených národov a pre humanitárne organizácie.

„Aj keď sa príval utečencov počas zimy spomalí, musíme sa pripraviť na jar a na hrozbu väčších vĺn prúdiacich do Európy,“ povedal predseda Európskej rady a predseda na európskom summite Donald Tusk v liste adresovanom ďalším európskym lídrom.

Foto: TASR

Niektorí očakávajú, že ruské letecké nálety v Sýrii, ktoré majú za cieľ podporu vládnych zložiek, a prípadné územné zisky Islamského štátu môžu viesť k vysťahovaniu ďalších Sýrčanov. Z domova bolo vyhnaných už viac ako 11 miliónov z nich.

Ako pomôcť Turecku

Európska únia ponúka viac humanitárnej pomoci a financií pre Turecko, aby došlo k zlepšeniu podmienok v utečeneckých táboroch.

Je to priorita pred zimou, pretože problémy v Turecku a v ďalších krajinách na hraniciach so Sýriou môžu prinútiť ďalších utečencov k tomu, aby podnikli riskantnú cestu do Európy.

Na summite bol prijatý akčný plán EÚ a Turecka zameraný predovšetkým na pomoc utečencom, na zasiahnutie proti organizovaným skupinám prevádzačov a pašerákov, a na pomoc Turecku repatriovať, teda vrátiť migrantov do krajín považovaných za bezpečné.

Ďalší summit lídrov EÚ sa bude konať 17. a 18. decembra v Bruseli. Na ňom sa majú hlbšie prebrať aj podmienky a zmeny, ktoré požaduje britský premiér David Cameron za zotrvanie Británie v európskom spoločenstve.

Foto: TASR

Kontroverzne vnímaná úloha Angely Merkelovej v riešení krízy

V nemeckých novinách nájdeme veľa správ o výhodách, ktoré dostávajú utečenci v porovnaní s nemeckými občanmi v oblasti sociálnych dávok a niektorí obyvatelia Nemecka to považujú za nespravodlivé.
Ďalej sa rozširujú obavy o zvýšenej záťaži na nemecké zdravotníctvo a vzdelávací systém.

„Nemecko nemôže zobrať všetkých,“ povedal pre BBC Lorenz Caffier, minister vnútra Meklenbursko-Predpomoranska, jednej zo 16 spolkových republík Nemecka. „Až doteraz sme nemali na výber. Angela Merkelová neotvorila dvere utečencom. Oni už boli pri dverách,“ dodal.

„Čo urobí, pošle tanky k rakúskym hraniciam? V skutočnosti je nemožné zatvoriť hranice. Každý politik, ktorý to navrhuje, klame,“ tvrdí minister.

Caffier vyzval k činnosti aj orgány EÚ. „My Nemci nemôžeme urobiť všetko sami. Brusel sa musí rozhodnúť, či sa bude sústreďovať na zakrivenie uhoriek a banánov alebo riešiť dôležité otázky.“

Medzitým sa ďalší európski lídri nepredbiehajú v prijímaní žiadateľov o azyl v stovkách a tisícoch.
Úloha kancelárky Angely Merkelovej v riešení migračnej krízy je vnímaná kontroverzne vo zvyšku Európy a aj doma. Podľa editorky BBC Katyi Adler už nepredstavuje "kráľovnú politiky konsenzu".

Zdroje

bbc.com, bbc.com, euractiv.sk