Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu.
Autor TASR
Brusel 2. júla (TASR) - Delegácia Belehradu na čele s riaditeľom srbského vládneho Úradu pre Kosovo a Metochiju (KKM) Petrom Petkovičom sa v utorok popoludní stretla v Bruseli s osobitným vyslancom Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslavom Lajčákom a jeho tímom. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry Tanjug.
Lajčák, bývalý slovenský minister zahraničných vecí, sa stretol aj s delegáciou Prištiny, ktorú viedol hlavný kosovský vyjednávač Besnik Bislimi. V Bruseli práve prebieha nové kolo dialógu medzi Belehradom a Prištinou na úrovni hlavných vyjednávačov.
Lajčák a šéf zahraničnej politiky a bezpečnosti EÚ Josep Borrell minulý týždeň v Bruseli hostili srbského prezidenta Aleksandara Vučiča a kosovského premiéra Albina Kurtiho na stretnutí na vysokej úrovni. Lajčák neskôr povedal, že rokovania boli náročné.
Hovorca EÚ Peter Stano v pondelok uviedol, že program a prioritu týchto stretnutí určila "najvyššia naliehavosť začatia implementácie dohody o ceste k normalizácii" medzi Belehradom a Prištinou. Vučič a Kurti začali nové rokovania takmer rok po posledných neúspešných rozhovoroch.
Lajčák zdôraznil, že normalizácia vzťahov nemôže nastať v prostredí konfliktov a napätia, pričom zodpovednosť za pokrok vo vzťahoch leží na oboch stranách.
Rozhovory medzi Srbskom a Kosovom, zamerané na uzavretie prelomovej dohody, ktorá by pripravila pôdu pre normalizáciu vzájomných vzťahov, sa vlani takmer skončili fiaskom. Počas summitu v Severnom Macedónsku v marci 2023 Vučič odmietol podpísať tzv. dohodu z Ochridu, podporovanú zo strany EÚ a USA.
Po zlyhaní rokovaní v prevažne Srbmi obývaných oblastiach na severe Kosova vypukli nepokoje. V septembri vyústili do krvavej prestrelky medzi srbskými ozbrojencami a kosovskou políciou pri pravoslávnom kláštore Banjska blízko srbských hraníc.
Napätie vzrástlo vo februári, keď Priština vyhlásila euro za jedinú legálnu menu na území Kosova, čím postavila používanie srbského dinára mimo zákon. Tento krok vyvinul tlak na Srbsko, aby pokračovalo vo financovaní paralelného systému zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí pre kosovských Srbov.
Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je zhruba 120.000 etnických Srbov, z ktorých je väčšina lojálnych Belehradu a odmieta rozhodnutia Prištiny.
Lajčák, bývalý slovenský minister zahraničných vecí, sa stretol aj s delegáciou Prištiny, ktorú viedol hlavný kosovský vyjednávač Besnik Bislimi. V Bruseli práve prebieha nové kolo dialógu medzi Belehradom a Prištinou na úrovni hlavných vyjednávačov.
Lajčák a šéf zahraničnej politiky a bezpečnosti EÚ Josep Borrell minulý týždeň v Bruseli hostili srbského prezidenta Aleksandara Vučiča a kosovského premiéra Albina Kurtiho na stretnutí na vysokej úrovni. Lajčák neskôr povedal, že rokovania boli náročné.
Hovorca EÚ Peter Stano v pondelok uviedol, že program a prioritu týchto stretnutí určila "najvyššia naliehavosť začatia implementácie dohody o ceste k normalizácii" medzi Belehradom a Prištinou. Vučič a Kurti začali nové rokovania takmer rok po posledných neúspešných rozhovoroch.
Lajčák zdôraznil, že normalizácia vzťahov nemôže nastať v prostredí konfliktov a napätia, pričom zodpovednosť za pokrok vo vzťahoch leží na oboch stranách.
Rozhovory medzi Srbskom a Kosovom, zamerané na uzavretie prelomovej dohody, ktorá by pripravila pôdu pre normalizáciu vzájomných vzťahov, sa vlani takmer skončili fiaskom. Počas summitu v Severnom Macedónsku v marci 2023 Vučič odmietol podpísať tzv. dohodu z Ochridu, podporovanú zo strany EÚ a USA.
Po zlyhaní rokovaní v prevažne Srbmi obývaných oblastiach na severe Kosova vypukli nepokoje. V septembri vyústili do krvavej prestrelky medzi srbskými ozbrojencami a kosovskou políciou pri pravoslávnom kláštore Banjska blízko srbských hraníc.
Napätie vzrástlo vo februári, keď Priština vyhlásila euro za jedinú legálnu menu na území Kosova, čím postavila používanie srbského dinára mimo zákon. Tento krok vyvinul tlak na Srbsko, aby pokračovalo vo financovaní paralelného systému zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí pre kosovských Srbov.
Kosovo, kde žijú prevažne Albánci, vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska vo februári 2008, Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu. Z približne 1,8 milióna obyvateľov Kosova je zhruba 120.000 etnických Srbov, z ktorých je väčšina lojálnych Belehradu a odmieta rozhodnutia Prištiny.
