De Duve, ktorého zdravotný stav sa v posledných týždňoch rapídne zhoršoval, v jednom z posledných rozhovorov pre médiá uviedol, že cíti, že sa blíži jeho koniec.
Autor TASR
Brusel 6. mája (TASR) - Belgický nositeľ Nobelovej ceny za medicínu Christian de Duve zomrel v sobotu vo veku 95 rokov. Jeho smrť bola dnes jednou z ústredných tém belgických médií, nielen kvôli obľúbenosti, ktorej sa tešil, ale aj pre spôsob, akým sa rozhodol skoncovať so životom. De Duve sa dobrovoľne rozhodol pre eutanáziu.
"Nobelova cena, ktorú dostal v roku 1974, bola odmenou za mimoriadnu vedeckú dráhu," ocenil dnes belgický premiér Elio Di Rupo zosnulého bádateľa v rámci oficiálneho komuniké. Spresnil, že Belgicko odchodom De Duveho stratilo vedca medzinárodného významu.
De Duve, ktorého zdravotný stav sa v posledných týždňoch rapídne zhoršoval, v jednom z posledných rozhovorov pre médiá uviedol, že cíti, že sa blíži jeho koniec. A rozhodol sa - v kruhu svojich najbližších, využiť zákonom povolenú asistovanú samovraždu, ako o eutanázii hovoria miestne médiá. Odkázal, že ako vedec sa rozhodol pre vedeckú metódu odchodu zo života.
Jeho vedecká kariéra bola od mladosti poznamenaná záujmom o medicínu, biológiu a chémiu. Špecializoval sa na bunečné štruktúry, najmä na objavy týkajúce sa lyzozómov a peroxyzómov, čo mu v roku 1974 vynieslo Nobelovu cenu výskum v medicínskej oblasti.
Belgické médiá pripomenuli, že De Duve sa nikdy nezameriaval na získanie prestížnej ceny, o čom svedčí anekdotická príhoda z jeho mladosti. Keď raz jeho manželka zatúžila po pravom kožušinovom kožuchu, žartovne jej odpovedal, že bude mať kožuch vtedy, keď on získa Nobelovu cenu.
"Nobelova cena, ktorú dostal v roku 1974, bola odmenou za mimoriadnu vedeckú dráhu," ocenil dnes belgický premiér Elio Di Rupo zosnulého bádateľa v rámci oficiálneho komuniké. Spresnil, že Belgicko odchodom De Duveho stratilo vedca medzinárodného významu.
De Duve, ktorého zdravotný stav sa v posledných týždňoch rapídne zhoršoval, v jednom z posledných rozhovorov pre médiá uviedol, že cíti, že sa blíži jeho koniec. A rozhodol sa - v kruhu svojich najbližších, využiť zákonom povolenú asistovanú samovraždu, ako o eutanázii hovoria miestne médiá. Odkázal, že ako vedec sa rozhodol pre vedeckú metódu odchodu zo života.
Jeho vedecká kariéra bola od mladosti poznamenaná záujmom o medicínu, biológiu a chémiu. Špecializoval sa na bunečné štruktúry, najmä na objavy týkajúce sa lyzozómov a peroxyzómov, čo mu v roku 1974 vynieslo Nobelovu cenu výskum v medicínskej oblasti.
Belgické médiá pripomenuli, že De Duve sa nikdy nezameriaval na získanie prestížnej ceny, o čom svedčí anekdotická príhoda z jeho mladosti. Keď raz jeho manželka zatúžila po pravom kožušinovom kožuchu, žartovne jej odpovedal, že bude mať kožuch vtedy, keď on získa Nobelovu cenu.