Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Organizácia Oxfam bojujúca proti nerovnostiam vo svete, zverejnila správu o priepastných rozdieloch medzi najbohatšími ľuďmi sveta a zvyškom populácie.
Autor TASR
Brusel 16. januára (TASR) - V prípade Belgicka platí, že jedno percento najbohatších občanov vlastní takmer štvrtinu všetkého bohatstva krajiny, čiže viac ako 70 percent zvyšku národnej populácie. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli s odkazom na pondelňajšiu správu televíznej stanice RTBF.
RTBF pripomenula, že organizácia Oxfam bojujúca proti nerovnostiam vo svete, zverejnila správu o priepastných rozdieloch medzi najbohatšími ľuďmi sveta a zvyškom populácie deň pred začatím Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose vo Švajčiarsku.
Organizácia Oxfam je známa tým, že žiada o výrazné zvýšenie zdaňovania superbohatých ľudí, čo by vytvorilo zdroje vo výške okolo 1,7 bilióna dolárov ročne.
"Osemdesiat miliardárov je dnes bohatších ako polovica planéty," upozornil Julien Desiderio, belgický špecialista na daňovú spravodlivosť pracujúci pre Oxfam. V rozhovore pre RTBF skonštatoval, že keď bohatí bohatnú, chudobní sa stávajú chudobnejšími, a spresnil, že prvýkrát za 25 rokov sa extrémne bohatstvo a extrémna chudoba zvýšili súčasne.
Túto situáciu vníma ako výsledok desaťročí znižovania daní pre najbohatších a nadnárodné spoločnosti cez rôzne úsporné opatrenia a väčší tlak na verejné služby.
V Belgicku tak podľa neho nastala situácia, že jedno percento najbohatších ľudí vlastní štvrtinu bohatstva krajiny, čo je dôvodom na pochybnosti o národnom daňovom systéme.
"V Belgicku je vysoko zdanená práca, ale veľmi málo je zdanený kapitál. Kapitálové príjmy a kapitál samotný však držia tí najbohatší v krajine. Ak sa pozrieme na desiatich najbohatších miliardárov v Belgicku, tak to nie sú Ľudia, ktorí si svoj majetok vybudovali prácou. Miliardárom či multimiliardárom sa človek stane preto, že existuje ekonomický a daňový systém, ktorý je vybudovaný v ich prospech," opísal situáciu.
Aby sa krajiny ako Belgicko vymanili spod vplyvu globalizácie, Desiderio navrhuje globalizovať regulácie, pretože voľný trh "za každú cenu" iba vytvára krízy a nerovnosti a konkurenciu medzi štátmi.
"Globálna minimálna daň pre nadnárodné spoločnosti, o ktorej sa diskutuje, je dobrou iniciatívou, aj keď je táto daň skutočne nízka a nedostatočná. Treba byť dôraznejší v rámci boja proti všetkým daňovým rajom a všetkým systémom, ktoré umožňujú tým najmocnejším vyhnúť sa plateniu daní," odkázal Desiderio.
RTBF pripomenula, že organizácia Oxfam bojujúca proti nerovnostiam vo svete, zverejnila správu o priepastných rozdieloch medzi najbohatšími ľuďmi sveta a zvyškom populácie deň pred začatím Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose vo Švajčiarsku.
Organizácia Oxfam je známa tým, že žiada o výrazné zvýšenie zdaňovania superbohatých ľudí, čo by vytvorilo zdroje vo výške okolo 1,7 bilióna dolárov ročne.
"Osemdesiat miliardárov je dnes bohatších ako polovica planéty," upozornil Julien Desiderio, belgický špecialista na daňovú spravodlivosť pracujúci pre Oxfam. V rozhovore pre RTBF skonštatoval, že keď bohatí bohatnú, chudobní sa stávajú chudobnejšími, a spresnil, že prvýkrát za 25 rokov sa extrémne bohatstvo a extrémna chudoba zvýšili súčasne.
Túto situáciu vníma ako výsledok desaťročí znižovania daní pre najbohatších a nadnárodné spoločnosti cez rôzne úsporné opatrenia a väčší tlak na verejné služby.
V Belgicku tak podľa neho nastala situácia, že jedno percento najbohatších ľudí vlastní štvrtinu bohatstva krajiny, čo je dôvodom na pochybnosti o národnom daňovom systéme.
"V Belgicku je vysoko zdanená práca, ale veľmi málo je zdanený kapitál. Kapitálové príjmy a kapitál samotný však držia tí najbohatší v krajine. Ak sa pozrieme na desiatich najbohatších miliardárov v Belgicku, tak to nie sú Ľudia, ktorí si svoj majetok vybudovali prácou. Miliardárom či multimiliardárom sa človek stane preto, že existuje ekonomický a daňový systém, ktorý je vybudovaný v ich prospech," opísal situáciu.
Aby sa krajiny ako Belgicko vymanili spod vplyvu globalizácie, Desiderio navrhuje globalizovať regulácie, pretože voľný trh "za každú cenu" iba vytvára krízy a nerovnosti a konkurenciu medzi štátmi.
"Globálna minimálna daň pre nadnárodné spoločnosti, o ktorej sa diskutuje, je dobrou iniciatívou, aj keď je táto daň skutočne nízka a nedostatočná. Treba byť dôraznejší v rámci boja proti všetkým daňovým rajom a všetkým systémom, ktoré umožňujú tým najmocnejším vyhnúť sa plateniu daní," odkázal Desiderio.
