Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Princíp udeľovania kráľovskej milosti je v Belgicku citlivá téma, ktorá vyvoláva debatu medzi politikmi etnicky rozdelenej krajiny.
Autor TASR
Brusel 2. decembra (TASR) - Flámske politické strany sa pýtajú, či je dobré, že belgický kráľ môže udeľovať milosť odsúdeným osobám.
Spravodajský server rozhlasovej a televíznej stanice RTBF dnes pripomenul, že kráľ Filip od svojho nástupu na trón 21. júla udelil už 11 individuálnych milostí. Išlo hlavne o zmiernenie trestnej sadzby v prípade dopravných priestupkov.
Princíp udeľovania kráľovskej milosti je v Belgicku citlivá téma, ktorá vyvoláva debatu medzi politikmi etnicky rozdelenej krajiny. Filip sa preto po nástupe na trón rozhodol, že neudelí kolektívnu milosť, ako to bývalo zvykom po inaugurácii jeho predchodcov. Pri udeľovaní individuálnych milostí má však voľnejšiu ruku, čo zatiaľ aj využíva a to sa nie vždy pozdáva politickým stranám.
Kráľovská milosť sa týka iba trestnej sadzby, nikdy nie trestného odsúdenia ako takého. Môže byť poskytnutá napríklad osobám, ktorým bolo doživotne odobraté vodičské oprávnenie, ak v priebehu času preukázateľne zmenili svoj prístup vo veci, v ktorej boli potrestaní.
Počet kráľovských milosti v uplynulých rokoch neustále klesal. Bývalý monarcha Albert II. udelil 70 milostí v roku 2011 a 53 v roku 2012. Nový kráľ za prvý polrok svojej vlády pomohol zmierniť týmto spôsobom trest 11 osobám.
Väčšina flámskych politických strán by chcela skoncovať s týmto "zastaraným" kráľovským privilégiom. Politici tvrdia, že rozhodnutie o milosti je čisto politická záležitosť, ktorý vychádza z právomoci a zodpovednosti ministerstva spravodlivosti.
Podpredsedníčka belgickej vlády a ministerka pre sociálne záležitosti Laurette Onkelinxová v dnešnom rozhovore pre rozhlasovú reláciu Matin Premiere uviedla, že kráľ tu nie je len tak pre nič za nič a obvinila politikov z neférových útokov na monarchu.
Onkelinxová zdôraznila, že individuálne milosti sú síce udelené kráľom, avšak je to vždy na základe rozhodnutia ministerstva spravodlivosti a až potom nasleduje kráľov podpis. Kým k tom dôjde, súhlas musí dať kráľovský prokurátor, generálny prokurátor a tiež riaditeľ väznice, v ktorej sa nachádza omilostená osoba. Nikdy to nie je samostatná iniciatíva či rozhodnutie samotného kráľa, dodala.
Spravodajský server rozhlasovej a televíznej stanice RTBF dnes pripomenul, že kráľ Filip od svojho nástupu na trón 21. júla udelil už 11 individuálnych milostí. Išlo hlavne o zmiernenie trestnej sadzby v prípade dopravných priestupkov.
Princíp udeľovania kráľovskej milosti je v Belgicku citlivá téma, ktorá vyvoláva debatu medzi politikmi etnicky rozdelenej krajiny. Filip sa preto po nástupe na trón rozhodol, že neudelí kolektívnu milosť, ako to bývalo zvykom po inaugurácii jeho predchodcov. Pri udeľovaní individuálnych milostí má však voľnejšiu ruku, čo zatiaľ aj využíva a to sa nie vždy pozdáva politickým stranám.
Kráľovská milosť sa týka iba trestnej sadzby, nikdy nie trestného odsúdenia ako takého. Môže byť poskytnutá napríklad osobám, ktorým bolo doživotne odobraté vodičské oprávnenie, ak v priebehu času preukázateľne zmenili svoj prístup vo veci, v ktorej boli potrestaní.
Počet kráľovských milosti v uplynulých rokoch neustále klesal. Bývalý monarcha Albert II. udelil 70 milostí v roku 2011 a 53 v roku 2012. Nový kráľ za prvý polrok svojej vlády pomohol zmierniť týmto spôsobom trest 11 osobám.
Väčšina flámskych politických strán by chcela skoncovať s týmto "zastaraným" kráľovským privilégiom. Politici tvrdia, že rozhodnutie o milosti je čisto politická záležitosť, ktorý vychádza z právomoci a zodpovednosti ministerstva spravodlivosti.
Podpredsedníčka belgickej vlády a ministerka pre sociálne záležitosti Laurette Onkelinxová v dnešnom rozhovore pre rozhlasovú reláciu Matin Premiere uviedla, že kráľ tu nie je len tak pre nič za nič a obvinila politikov z neférových útokov na monarchu.
Onkelinxová zdôraznila, že individuálne milosti sú síce udelené kráľom, avšak je to vždy na základe rozhodnutia ministerstva spravodlivosti a až potom nasleduje kráľov podpis. Kým k tom dôjde, súhlas musí dať kráľovský prokurátor, generálny prokurátor a tiež riaditeľ väznice, v ktorej sa nachádza omilostená osoba. Nikdy to nie je samostatná iniciatíva či rozhodnutie samotného kráľa, dodala.
