Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veľkým víťazom parlamentných volieb sa stala flámska krajne pravicová a separatistická strana Vlaams Belang (Flámsky záujem; VB), ktorá bude mať namiesto doterajších troch až 18 poslancov.
Autor TASR
Brusel 27. mája (TASR) - V Belgicku sa v nedeľu okrem volieb do Európskeho parlamentu (EP) konali aj federálne a regionálne voľby. Tie opäť prehĺbili priepasť medzi holandsky hovoriacim Flámskom, ktoré sa politicky posunulo ešte viac doprava, a francúzsky hovoriacim Valónskom, inklinujúcim skôr k ľavici, konštatovala v pondelok stanica Deutsche Welle.
Veľkým víťazom parlamentných volieb sa stala flámska krajne pravicová a separatistická strana Vlaams Belang (Flámsky záujem; VB), ktorá bude mať namiesto doterajších troch až 18 poslancov. Posilnila sa čiastočne na úkor svojich súperov z nacionalistickej Novej flámskej aliancie (N-VA), ktorí síce v 150-člennej dolnej komore budú mať o osem poslancov menej, s 25 zákonodarcami však zostali najväčšou stranou v Belgicku.
Druhú najväčšiu frakciu vytvoria flámski a valónski zelení, ktorí majú spolu 21 kresiel. Zelení v porovnaní s rokom 2014 bodovali tentoraz najmä medzi frankofónnymi voličmi. V hlavnom meste Brusel dokonca odsunuli na druhé miesto socialistickú stranu.
Valónski socialisti — dlhý čas druhá najsilnejšia strana v Belgicku — prišli o päť kresiel a majú takisto ako VB 18 mandátov. Valónske liberálne Reformné hnutie (MR) úradujúceho premiéra Charlesa Michela bude mať 15 poslancov. Oslabení vyšli z volieb aj Michelovi koaliční partneri, flámski liberáli a kresťanskí demokrati, ktorí získali 12 mandátov.
V takomto rozdrobenom parlamente bude pravdepodobne opäť veľmi ťažké zostaviť funkčnú vládu. Vlaams Belang nechce za koaličného partnera nijakú stranu, takže strany napravo od stredu nemôžu vytvoriť vládu. Väčšinu nemá ani ľavica, a to aj vtedy, ak sa berú do úvahy komunisti.
Posledná belgická vláda — štvorkoalícia flámskych nacionalistov, liberálov a kresťanských demokratov a valónskych liberálov premiéra Michela — sa vlani v decembri rozpadla kvôli sporu o migračnú politiku N-VA. Odvtedy stojí Michel na čele menšinového kabinetu bez flámskych nacionalistov.
Po parlamentných voľbách v roku 2014 sa koaličné rokovania v Belgicku vliekli štyri mesiace. V rokoch 2010-11 trvalo formovanie federálnej vlády dokonca 541 dní, čím krajina vytvorila svetový rekord.
Veľkým víťazom parlamentných volieb sa stala flámska krajne pravicová a separatistická strana Vlaams Belang (Flámsky záujem; VB), ktorá bude mať namiesto doterajších troch až 18 poslancov. Posilnila sa čiastočne na úkor svojich súperov z nacionalistickej Novej flámskej aliancie (N-VA), ktorí síce v 150-člennej dolnej komore budú mať o osem poslancov menej, s 25 zákonodarcami však zostali najväčšou stranou v Belgicku.
Druhú najväčšiu frakciu vytvoria flámski a valónski zelení, ktorí majú spolu 21 kresiel. Zelení v porovnaní s rokom 2014 bodovali tentoraz najmä medzi frankofónnymi voličmi. V hlavnom meste Brusel dokonca odsunuli na druhé miesto socialistickú stranu.
Valónski socialisti — dlhý čas druhá najsilnejšia strana v Belgicku — prišli o päť kresiel a majú takisto ako VB 18 mandátov. Valónske liberálne Reformné hnutie (MR) úradujúceho premiéra Charlesa Michela bude mať 15 poslancov. Oslabení vyšli z volieb aj Michelovi koaliční partneri, flámski liberáli a kresťanskí demokrati, ktorí získali 12 mandátov.
V takomto rozdrobenom parlamente bude pravdepodobne opäť veľmi ťažké zostaviť funkčnú vládu. Vlaams Belang nechce za koaličného partnera nijakú stranu, takže strany napravo od stredu nemôžu vytvoriť vládu. Väčšinu nemá ani ľavica, a to aj vtedy, ak sa berú do úvahy komunisti.
Posledná belgická vláda — štvorkoalícia flámskych nacionalistov, liberálov a kresťanských demokratov a valónskych liberálov premiéra Michela — sa vlani v decembri rozpadla kvôli sporu o migračnú politiku N-VA. Odvtedy stojí Michel na čele menšinového kabinetu bez flámskych nacionalistov.
Po parlamentných voľbách v roku 2014 sa koaličné rokovania v Belgicku vliekli štyri mesiace. V rokoch 2010-11 trvalo formovanie federálnej vlády dokonca 541 dní, čím krajina vytvorila svetový rekord.
