Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krajina nemala riadne zvolenú vládu od decembra 2018.
Autor TASR
Brusel 30. septembra (TASR) - Takmer 500 dní po parlamentných voľbách sa sedem politických strán v Belgicku v stredu ráno dohodlo na vytvorení novej koaličnej vláde. Podľa agentúry AP by malo ísť o plne funkčný väčšinový kabinet, ktorého hlavnou úlohou bude boj s pandémiou koronavírusu a jej ničivými ekonomickými dôsledkami.
Na vytvorení koalície sa dohodli frankofónni aj flámski liberáli, socialisti a zelení, a tiež flámski kresťanskí demokrati.
Ostatné kolo koaličných rokovaní trvalo skoro 24 hodín a skončilo sa v stredu nadránom dohodou o návrhu nového štátneho rozpočtu. Jedinou nevyriešenou otázkou zostáva osoba nového premiéra, ktorý nahradí dočasnú predsedníčku vlády Sophie Wilmesovú.
Všeobecne sa predpokladá, že jej nástupcom bude politik z flámskej liberálnodemokratickej strany (Open Vld), 44-ročný ekonóm a podnikateľ Alexander De Croo.
"Veľké politické prekážky sú za nami a ja som šťastný, že budeme môcť vypracovať (vládny) program so siedmimi partnermi," uviedol Servais Verherstraeten, vyjednávač za flámsku kresťanskodemokratickú stranu CD&V.
Budúci koaliční partneri sa dohodli na tom, z akých zdrojov sa budú financovať nové vládne iniciatívy, ako sú zvýšenie minimálneho dôchodku a zlepšenie verejných služieb.
Belgický federálny parlament by mal hlasovať o novej vláde a jej programe ešte tento týždeň. Hlasovanie sa mimoriadne uskutoční v sídle Európskeho parlamentu v Bruseli. Belgický zákonodarný zbor totiž nedisponuje dostatočne veľkými priestormi, aby bolo možné zabezpečiť fyzický odstup medzi poslancami na zamedzenie šírenia koronavírusu.
Belgicko nemá riadne zvolenú vládu od decembra 2018, keď došlo v dôsledku sporov o migračnú politiku k rozpadu koaličného kabinetu. Nové voľby sa konali 26. mája 2019, rokovania o zostavení vlády však dlhodobo neboli úspešné. Okrem dlhodobého jazykového rozdelenia politického spektra — na flámsku a frankofónnu časť — ich ešte skomplikovalo posilnenie strán na pravom i ľavom okraji politického spektra.
Posledný rok a pol je v Belgicku pri moci dočasná menšinová vláda frankofónnej liberálky Sophie Wilmesovej, vôbec prvej ženy vo funkcii predsedníčky vlády.
Na vytvorení koalície sa dohodli frankofónni aj flámski liberáli, socialisti a zelení, a tiež flámski kresťanskí demokrati.
Ostatné kolo koaličných rokovaní trvalo skoro 24 hodín a skončilo sa v stredu nadránom dohodou o návrhu nového štátneho rozpočtu. Jedinou nevyriešenou otázkou zostáva osoba nového premiéra, ktorý nahradí dočasnú predsedníčku vlády Sophie Wilmesovú.
Všeobecne sa predpokladá, že jej nástupcom bude politik z flámskej liberálnodemokratickej strany (Open Vld), 44-ročný ekonóm a podnikateľ Alexander De Croo.
"Veľké politické prekážky sú za nami a ja som šťastný, že budeme môcť vypracovať (vládny) program so siedmimi partnermi," uviedol Servais Verherstraeten, vyjednávač za flámsku kresťanskodemokratickú stranu CD&V.
Budúci koaliční partneri sa dohodli na tom, z akých zdrojov sa budú financovať nové vládne iniciatívy, ako sú zvýšenie minimálneho dôchodku a zlepšenie verejných služieb.
Belgický federálny parlament by mal hlasovať o novej vláde a jej programe ešte tento týždeň. Hlasovanie sa mimoriadne uskutoční v sídle Európskeho parlamentu v Bruseli. Belgický zákonodarný zbor totiž nedisponuje dostatočne veľkými priestormi, aby bolo možné zabezpečiť fyzický odstup medzi poslancami na zamedzenie šírenia koronavírusu.
Belgicko nemá riadne zvolenú vládu od decembra 2018, keď došlo v dôsledku sporov o migračnú politiku k rozpadu koaličného kabinetu. Nové voľby sa konali 26. mája 2019, rokovania o zostavení vlády však dlhodobo neboli úspešné. Okrem dlhodobého jazykového rozdelenia politického spektra — na flámsku a frankofónnu časť — ich ešte skomplikovalo posilnenie strán na pravom i ľavom okraji politického spektra.
Posledný rok a pol je v Belgicku pri moci dočasná menšinová vláda frankofónnej liberálky Sophie Wilmesovej, vôbec prvej ženy vo funkcii predsedníčky vlády.
